Nepál • Dokupovanie výbavy v Káthmandu

Pri výprave do hôr v Nepále dokáže človek ušetriť nemalé peniaze. Stačí vedieť, ktoré časti výbavy a oblečenia sa dajú dokúpiť v Káthmandu. Pri dlhšej výprave do vyšších polôh sa môže pokojne stať, že sa za ušetrené peniaze zaplatí letenka. Vo všeobecnosti platí, že veľmi lacné sú veci z flísu, polartecu a najmä páperové oblečenie. Naopak, veci zo značkových (drahých a výrobne náročných) tkanín ako Goretex, merino, Ventile a podobne nedostať vôbec, resp. iba v niekoľkých značkových obchodoch na ulici Tridevi.

Prevažná väčšina obchodov v celom Thameli má rovnakých dodávateľov a nájdete tam rovnaké veci. Ale je niekoľko predajní, ktoré si zadávajú výrobu samy alebo vozia tovar zo zahraničia, a práve tam sa dajú nájsť najlepšie veci. Napríklad páperové oblečenie a spacáky so značkou Sonam s odlišnými strihmi aj použitými tkaninami a podobne. Pravda, „značky“ sa pravidelne menia a zo Sonamu sa môže o rok stať trebárs Nayakot... V týchto predajniach sa dá aj dohodnúť napríklad na doplnení páperia do staršieho spacáku, zmene strihu na oblečení atď. Preto sa netreba nechať odradiť tým, že za hodinu preleziete pätnásť predajní a sortiment je rovnaký. V šestnástej môže byť to, čo hľadáte.

Flís a powerstretch

Jedno aj druhé je v Nepále lacné. Veľmi lacné. Nie je nad čím váhať, ak vám vo výbave chýba oblečenie z týchto materiálov, kúpu odložte až do Káthmandu. A je jedno, či ide o strihovo nenáročnú mikinu z tkaniny ekvivalentnej Polartecu 300 za 4 €, flísovú vložku do spacáku za 7 € alebo veľmi teplé flísové rukavice za 10 € (ale to sa už aj predavač bude tváriť previnilo, lebo je to naozaj vysoká cena).

Nečakajte značkové oblečenie, ale ja osobne necítim žiadny funkčný rozdiel trebárs medzi Polartecom a neznačkovou látkou obdobnej gramáže - ani v tepelnom komforte, ani v priedušnosti.

Príklady - powerstretchové nohavice, ktoré u nás stoja okolo 70-100 €, som v Namche kúpil za 7 €. Hrubočizné flísové rukavice prepracovanejšieho strihu (na fotke), čo u nás stoja 20-40 €, sú v Káthmandu za vyššiespomínaných 10 €, aj to len preto, že som nemal náladu na zjednávanie. Reálnu cenu by som videl tak na 5 €. Dvojvrstvé rukavice do bežných teplôt okolo -5 °C s nevyberateľným flísovým zateplením kúpite aj vo väčších osadách na treku (Namche, Manang) za euro. Nie je to žiadne hifi, ale poslúžia a nepremoknú.

Rovnaký powerstretchový rolák, aký som u nás kúpil vo výpredaji za 60 € pod značkou Warmpeace, som pod inou značkou videl v Káthmandu za 10 €. Porovnával som rolák v obchode s tým, čo som mal práve na sebe a dovolím si tvrdiť, že boli rovnaké. Sedeli strih, použité nite, švy aj zipsy, takisto tkanina.

Nepremokavé bundy a nohavice

Búnd z „Goretexu“ nájdete v celom Nepále na tony. V žiadnom prípade nečakajte skutočný Goretex, ale iba podobne vyzerajúcu tkaninu. Technológia výroby je (niekedy) veľmi blízka skutočnému Goretexu, ale jeho vlastnosti úplne nedosahuje. Určite vám takáto bunda nepremokne, ale priedušnosť bude horšia. Na druhej strane, ani u originálu to nie je žiadna hitparáda a nepálske ceny sú desatinové až tretinové. Konkrétne príklady neuvediem, pretože na goretexovskú alchýmiu neverím, v membránovom oblečení som sa pri záťaži spotil vždy a podobné oblečenie nijako nevyhľadávam. Ale zasa poznám kopec ľudí, ktorí si nepálsky „Goretex“ kúpili a všetci do jedného sú spokojní. Pár z nich dokonca tvrdí, že tá tkanina je skutočný goráč a možno majú aj pravdu.

Páperové oblečenie a spacáky

Práve to je oblasť, kde sa dajú ušetriť skutočne veľké peniaze. Hneď začnem príkladom - zimný spacák s komfortom okolo -15 °C som u nás kúpil za 300 €, v Nepále vyšiel podobný (nie rovnaký!) na 85 €! U búnd je to podobné.

Pravdou je, že v tejto kategórii to už nie je také jednoduché ako u flísových vecí, kde stačí strieľať od brucha a brať všetko, čo sa človeku pozdáva. U páperových vecí sa treba aspoň trochu vedieť orientovať v plnení, typoch komôr a šití. Najlepšie je, keď človek presne vie, čo chce.

Búnd je skutočne veľký výber rôznych typov, strihov aj určení. Takmer u všetkého sa dá zmestiť do 50 €, a to je skvelá cena nielen u páperových svetrov, ale aj u zimných búnd do veľmi nízkych teplôt.

Obzvlášť pri spacákoch platí, že človek musí vedieť, čo chce. Mne veľmi pomohlo, že som ešte na Slovensku kúpil zimný spacák Sir Joseph, takže som pri kúpe ďalšieho spacáku pre frajerku presne vedel, ako asi má byť nafúknutá komora do teplôt okolo -15 °C.

Pravda, páperie v ňom obsahuje vyšší podiel pierok a v porovnaní s plnením 800+ cuin Sira Josepha je nekvalitnejšie, pri dlhom treku sa to však ukázalo ako výhoda. Sir Joseph po troch týždňoch prestával fungovať, prachové perie navlhnuté od potu strácalo izolačnú schopnosť a veľmi dlho mu trvalo, kým sa po vybalení z báglu nafúkol do použiteľného objemu. Neznačkový nepálsky spacák fungoval aj po mesiaci takmer ako nový. Navyše má dve komory na nohy a vnútornú komoru na vloženie vankúša, čo považujem za obzvlášť dobrú vychytávku, lebo sa tam dá poskladať bunda alebo flíska a vydrží poskladaná po celú noc.

Nepálske spacáky majú priamo pod logom napísanú teplotu, ktorú predavači veselo prezentujú ako teplotu použitia. Ide však o teplotu extrému (to je to najnižšie číslo pri teplotnom určení u nás predávaných spacákov), v žiadnom prípade sa pri nej nedá v spacáku pohodlne spať. Nenechajte sa predavačom presvedčiť. Najlepšie je poriadne si na Slovensku popozerať spacák s takým teplotným určením, ktorý potrebujete, a v Káthmandu si nájsť neznačkový s rovnakým objemom komôr.

Nepálske spacáky sú kombináciou asi troch rôznych strihov a troch rôznych použitých tkanín (nemyslím farbu, ale kvalitu), a podľa množstva peria, ktoré do neho vopchajú, majú teplotné určenie. Ale berú to veľmi športovo, občas tým perím šetria alebo ho napchajú do spacáku s iným teplotným určením, ako pôvodne chceli. A tak sa môže stať, že spacák určený do -15 °C má menej peria, ako spacák do nuly. To všetko si treba postrážiť.

Čisto páperové spacáky (ale aj bundy) sa v Nepále označujú Superdown. Ak toto označenie nemajú, ide o kombináciu syntetika/páperie a treba sa tomu vyhýbať - teda, ak práve taký spacák alebo oblečenie nehľadáte.

Po naplnení komôr (lofte) je druhá základná vec pri spacákoch použitá tkanina. Najlacnejšie sú spacáky z ťažkých starých tkanín, ktoré sú už na ohmatanie hrubé. Najdrahšie sú spacáky z tenučkých nylonov, ktoré sa ani u nás nejako často nevidia. Funkčné membrány na spacákoch pre spanie pod širákom nečakajte. Na druhej strane, aj dobre naplnený spacák z „balistického nylonu“ vyjde tak do 100 €. Šitím a spracovaním to nie je úplne top kvalita u nás kúpiteľných spacákov, ale nadpriemerný štandard sa pri troche hľadania nájsť dá.

Bežné turistické oblečenie

Bežného oblečenia typu turistických nohavíc s odopínateľným spodným dielom aj bez neho, šatiek, ruksakov, softšelových búnd aj nohavíc sú po celom Thameli na tony. Nemá význam hodnotiť kvalitu, lebo pri týchto veciach je úplne rovnaká ako turistická konfekcia u nás. Ceny sú asi pätinové až desatinové. Nohavice 5-20 €, polypropylénové spodné prádlo (komplet trička a nohavíc) 5-15 €, polypropylénové (alebo z iných plastov) košele, tričká - všetko stojí do 20 €. Ponožky 1-2 €, multifunkčné šatky typu Buff 1-5 €, vložky do spacákov 5-10 €.

Značkové oblečenie a výbava

V Nepále sa dá - na prekvapenie - kúpiť aj kvalitný značkový tovar, len treba vedieť, kam ísť. Na východnom okraji Thamelu je ulica Tridevi (je na nej aj záhrada Garden of Dreams), kde je zo päť obchodov s originálnymi značkovými vecami - Salewa, Mountain Hardwear, Millet, Marmot, Lowe Alpine. Sortiment je široký, od stanov cez oblečenie až po spacáky či ruksaky.

Dá sa tam kúpiť aj výbava Black Diamond či Petzl bez nebezpečenstva, že by šlo o nekvalitné kópie. Tieto dve značky sú voľne roztrúsené aj po obchodíkoch v turistickej štvrti Thamel, ale pokiaľ ten konkrétny tovar, ktorý sa chystáte kúpiť, ozaj dobre nepoznáte, radšej choďte na ulicu Tridevi, inak nemáte záruku, že je to originálny výrobok. Predsalen kúpiť mačky alebo karabíny, ktoré sa v najlepšom rozpadnú, može byť o život. Aj kópií cepínov je v Thameli pomerne dosť, niektoré boli tak verné, že som rozdiel zbadal, až keď som mal originál v ruke. Niežeby všetko od Black Diamondu či Petzlu bolo v Thameli neoriginálne, to naozaj nie, ale fakt si treba dávať pozor. Na druhej strane, ak už v Thameli nájdete originálne výrobky, sú v porovnaní s obchodmi na ulici Tridevi ešte o málo lacnejšie.

Väčšina značkových vecí je o niečo lacnejšia ako u nás. Iné o dosť. Napríklad paličky Black Diamond Distance FL som kúpil za asi 55 € (u nás stoja okolo stovky). Sedačku Black Diamond Couloir, ktorú som na poslednú chvíľu u nás kúpil cez internet za 48 € plus predražené poštovné z Rakúska, som tu videl za necelých 40 € pred zjednávaním. Cepín Black Diamond Raven Ultra (originálny) bol tiež asi o štvrtinu lacnejší. Trojprsté rukavice Diamond Black Soloist Lobster s primaloftovou vložkou stoja asi 50 €. Doteraz ľutujem, že som ich nekúpil.

SteriPeny sú od 45 € (Journey LCD ma vyšiel na necelých 60 €), variče Jetboil Flash alebo Primus Eta Solo vyjdú pod 70 €, primaloftová bunda Lowe Alpine Magma Hoody na 100 €, veľké kresadlo Primus 5 €. Značkový turistický riad je zhruba od 20 €, neznačkové štvordielne sety hliníkového riadu od 10 €. Štvrťkilové originálne plynové kartuše Primus stoja v Káthmandu okolo troch eur, v Pokhare päť a v Lukle 6,50 €. Preto - ak na trek neletíte - je výhodnejšie nakúpiť ich rovno v Káthmandu.

To platí vo všeobecnosti. Je len málo vecí, ktoré sa oplatí kúpiť mimo hlavného mesta, väčšinou však ide o ľudovoumelecké výrobky, preto nákupy turistického oblečenia netreba odkladať a treba si hneď po prílete nejaký ten deň na ne vyhradiť.

Zjednávanie

Pri každom tovare aj službe platí - jednať, jednať, jednať... To je v nepálskych obchodoch zásada číslo jedna. Počiatočné ceny sú vždy vyššie, často niekoľkonásobne, ako konečné. Ak sa vám aj po zjednávaní zdá cena privysoká, otočte sa a odíďte. Väčšinou vás predavač na schodoch zastaví a dá vám to za vami navrhovanú cenu (v lepšom prípade) alebo nasleduje druhé kolo zjednávania (v horšom prípade). A ak vás nezastaví, aspoň budete vedieť, ako je nastavená cenová latka, pod ktorú už predavač nepôjde.

Niekoľkokrát sa mi však stalo, že som zjednávanie cien začal brať príliš športovo (rozumej bezohľadne) a predavačka bola z toho zúfalá. Dokonca som narazil na jednu, ktorá mi povedala, že za mnou navrhovanú cenu mi tých pár šálov dá, ale nebude mať z toho žiadny profit. Veľmi mi ich chcela predať, bol som po týždni jej jediný nádejný zákazník. Vyzerala naozaj nešťastne a párkrát zopakovala „please“. To ma zahanbilo. Dávajte si preto pozor, aby sa to nestalo aj vám. Aj Nepálci musia z niečoho žiť a handrkovanie o 100 rupí - čo je asi euro a pre nás je to bagateľ - sa síce môže zdať ako veselý nepálsky kolorit, ale pre domácich to znamená boj o živobytie. Vďaka množstvu obchodíkov s rovnakým tovarom sa často stáva, že predavač predá jedinú lacnú vec v cene asi tri eurá za dva-tri dni.

Toľko v skratke k nákupom v Nepále. Nielenže sa tu dajú na poslednú chvíľu dokupovať chýbajúce alebo zabudnuté veci, ale človek tu pri troche snahy zoženie v podstate celú trekovú výbavu. Ešte poznámka na záver - v supermarketoch kúpite aj jedlo na túru, napríklad cestoviny, sáčkové polievky, sušené mäso či ovocie, ale kompletné stravné balíčky typu TravelLunch tu nenájdete.

Poznámka: Všetky ceny sú z prelomu rokov 2011/2012 pri kurze asi 105 rupií za euro.