Nepál • Ako na omrznuté prsty

Na poslednej ceste po nepálskych horách sa mi stala nemilá vec. Omrzli mi prsty na rukách. Vďaka Šípkinmu blogu, na ktorom popisuje podobnú skúsenosť, som mal dosť informácií o tom, ako sa k omrzlinám správať a tak sa mi podarilo aspoň minimalizovať škody. Ale chýbali mi lieky a obväzy, ktoré pri omrzlinách pomáhajú. Veď predsa mne sa také niečo nemôže stať, tak prečo by som sa mal na omrzliny pripravovať? No, na najbližšiu cestu do zimných hôr si základnú súpravu na liečbu určite pribalím. Čo do takej súpravy patrí a ako ju používať?

Varovanie! Článok obsahuje nie zrovna najveselšie fotky!

Pekne po poriadku. Najlepšie je síce neomrznúť, ale keď sa to už pritrafí, je dobré vedieť, čo človeka čaká a ako sa správať.

V prvých hodinách nevyzerajú omrznuté prsty nijako nebezpečne. Postihnutý zistí, že s nimi nemôže hýbať, prípadne sú trochu zdeformované. Ale farba je svetlá a nič nenaznačuje, ako vážne omrznutie to je. Obyčajne to človeka núti brať zranenie trochu ľahkovážne, však sa to nejako utrasie... Omyl. Ruky, a vlastne celý človek, musia ísť okamžite do tepla.

Teplo! Teplo! Teplo!

Nemá význam rozmrazovať ruky, ak je postihnutému zima. Treba sa dostať do tepla, piť teplé nápoje. Inak vám telo priškrtí krvný obeh v perifériách a celé ďalšie snaženie bude naprd. Ak ste práve na ceste na vrchol, pekne sa na neho vykašlite a otočte sa naspäť. Hneď. Kopec neutečie, ale prsty by mohli. Čím skôr s ohrievaním rúk začnete, tým je väčšia šanca na záchranu.

Platí pravidlo, že po zistení omrzlín sa treba najprv dostať do tepla, a až potom začať s ohrievaním. Ak to urobíte naopak - teda najprv sa rozmrazíte a potom absolvujete presun v zime - riskujete znovuomrznutie a omrzlinám ublížite podstatne viac.

Stav asi sedem-osem hodín po omrznutí. Vyzerá to nevinne, modranie na priamom slnku ani nebolo veľmi vidieť. Prsty už majú za sebou prvú kúru v teplej vode a rozohrievanie pod pazuchami.

Dobré je zohriať si vodu a ruky máčať vo vlažnej až mierne teplej vode. Ak je poruke nejaký dezinfekčný roztok (čo by mal byť), prilejte ho do vody. Pozor! Voda NESMIE byť horúca! A nikdy, opakujem NIKDY neskúšajte teplotu vody omrznutými prstami! Je to najlepšia cesta k obareniu zamrznutých prstov a definitívne tak o ne prídete. Zamrznuté prsty nemajú vôbec žiadny cit, to je vec, na ktorú si zdravý človek musí chvíľu zvykať a v prvých hodinách si to neuvedomí. Navyše spočiatku ešte nie je jasné, ktoré prsty sú omrznuté a ako vážne, takže na skúšanie teploty vody si zavolajte niekoho iného alebo ju skúšajte lakťom. Opatrne!

Nepálci odporúčajú tú vodu posoliť. Teóriu som nepoznal, ale keď bola príležitosť, robil som to. Ako mi po návrate vysvetlila Šípka, je to núdzová náhrada za fyziologický roztok. Na liter vody ide 9 gramov soli, čo sú necelé dve zarovnané (nie kopcovité!) kávové lyžičky.

Na zimnom treku - najmä v stane - voda v ešuse veľmi rýchlo chladne. Na opätovné ohriatie stačí doslova pár desiatok sekúnd. Pozor na to, lebo človek si to v strese nemusí uvedomiť a zasa hrozí obarenie. Spočiatku môže byť voda chladnejšia (obyčajne sa odporúča štartovať na desiatich až pätnástich stupňoch), postupne ju treba ohrievať viac a viac až nakoniec končí pri teplote tela.

Ak teplá voda k dispozícii nie je, treba prsty dať k nejakému nie silnému zdroju tepla. Nestačí ich iba zabaliť do rukavíc, prípadne ďalších kusov oblečenia, pretože podchladené ruky si svoje vlastné teplo vyrábajú iba ťažko. Takže ich treba strčiť do lona alebo pod pazuchy. Nie je dobré si na ne dýchať, lebo vlhkosť z dychu spôsobuje intenzívnejšie ochladzovanie. Treba sa snažiť do rúk nič nechytať - tlak na postihnuté miesta rany zhoršuje.

Ak sú omrznuté nohy, treba improvizovať - napríklad ich vopchať pod pazuchy niekomu inému.

Prsty treba rozmrazovať postupne. Po pár hodinách začnú tmavnúť, ale stále ešte vyzerajú celkom k svetu. Človek si myslí, že už je za vodou, a zasa má tendenciu zranenie podceňovať.

Potom (v mojom prípade asi po pätnástich hodinách) sa začnú tvoriť pľuzgiere a s podceňovaním je koniec. Začína asi najnebezpečnejšia fáza, praskajúce pľuzgiere tvoria otvorené rany, cez ktoré hrozí infekcia. Tá dokáže aj z povrchového zranenia urobiť poriadne hlbokú ranu. Takže zásada číslo jedna - vyhýbať sa špine, kontaktu a dodržiavať čistotu!

Stav asi po tridsiatich šiestich hodinách. Z nedostatku iného materiálu sú prsty zabalené do síce čistej, ale nesterilnej a suchej gázy, ktorá sa lepila k ranám. Pri odväzovaní brala so sebou aj kusy pokožky. Žlté fľaky sú od vytečenej tekutiny z praskajúcich pľuzgierov.

A takto to vyzeralo bez milosrdných obväzov. Blesk mierne vyžehlil farby, v pôvodnom znení je na prstoch trochu mŕtvolná a neveľmi optimistická fialavomodrá farba. Na malíčkoch a niektorých pľuzgieroch chýbali kusy pokožky, na ostatných prstoch boli vytekajúce pľuzgiere.

Súprava na omrzliny

V tej chvíli sme mali nasadiť vyššiespomínanú základnú súpravu na liečbu omrzlín, ktorú sme však nemali. Však načo, dám si predsa pozor... Súc poučený viem, že pred trekom treba obehať pár lekární (v Káthmandu sú z bočnej strany nemocnice Bir neďaleko New Road, alebo pri Teaching Hospitale) a nakúpiť potrebné veci. Súprava by mala obsahovať:

• dezinfekčný roztok,
• 2 kusy antibakteriálnej masti (T-bact, cena asi 1 € za kus, spolu 2 €), prípadne špeciálnu masť na omrzliny a popáleniny so striebornou soľou sulfadiazínu - Flamazin alebo Dermazin,
• 10 kusov sterilnej gázy 10×10 cm napustenej chlórhexidínom (asi 40 centov za kus, spolu 4 €), 
• 10 kusov suchej sterilnej gázy 10×10 cm (asi 10 centov za kus, spolu 1 €),
• 2 kusy obyčajného obväzu (asi 20 centov za kus, spolu 0,40 €),
• 4 kusy elastického štvormetrového obväzu (asi 40 centov za kus, spolu 1,60 €),
• lepiacu pásku.

Dobrá vec sú sterilné rukavice (pár za 30 centov, spolu 0,60 €), ktoré bude používať ten, čo sa o ruky bude starať, a chirurgické nožnice asi tak za 1,50 € (kvalitné pakistanské, žiaden indický šmejd! Aspoň predavač tvrdil...).

Vľavo je mastná sterilná gáza s chlórhexidínom, vpravo suchá.
Nad ňou je antiseptická masť a dezinfekčný roztok.

Summa summarum, za niečo vyše 10 euro máme materiál na dve kompletné ošetrenia desiatich prstov na rukách. To pri preväzovaní každé dva dni vydrží na takmer týždeň mimo civilizácie. Pri menšom počte zasiahnutých prstov sa doba úmerne predlžuje (alebo sa zvyšuje frekvencia preväzov na každý deň). Za ten čas by sa naozaj každý mal dostať niekam do obývaných oblastí a nemocnice alebo aspoň zavolať odbornú pomoc. Jediný problém je ten, že celá súprava nie je zrovna najmenšia - tie sterilné gázy sa balia po kuse, obväzy tiež nie sú práve malé... Ale zasa je to ohybné a mäkké, a určite sa to niekam do báglu napchať podarí.

Prsty sa pred každým preväzom najprv na desať minút ponoria do vlažnej vody s dezinfekčným roztokom. Potom sa po jednom potrú dezinfekčnou masťou, zabalia do nastrihanej gázy s chlórhexidínom. Ďalšia je vrstva zo suchej sterilnej gázy, tiež prst po prste. Potom sa nastrihá obyčajný obväz a voľne naskladá k prstom - ten tvorí nárazníkovú zónu, ktorá má chrániť prsty pred údermi a mechanickým poškodením. A elastickým obväzom sa to všetko zabalí, aby sa to nerozpadlo.

Príprava a preväz

A teraz ešte raz a pomaly. Obviazať (a následne preväzovať) ruky je v princípe jednoduchá vec, len je okolo toho kopec tančekov. My sme sa po celý čas hrali na sterilitu, takže sme na začiatku opaľovali nožnice nad plameňom a čepele namáčali do dezinfekčného roztoku. Myslím, že pri tom množstve antiseptických vecí, ktoré sme na tie prsty navliekli, to bolo zbytočné, ale aspoň som mal dobrý pocit.

Moje preväzy prebiehali podľa nasledovného postupu (samotný preväz je aj na videu nižšie):

1. Ohriali sme vodu. Tá naša bola mierne závadná, takže sme ju najprv prevarili a nechali vychladnúť na primeranú teplotu. Naliali sme antiseptický roztok a na desať minút vrazili postihnuté prsty do vody. Opatrne. MUDr. Maťa si zatiaľ pripravovala potrebný vercajg - pílku a drievko do zubov. Vlastne nie, najprv skúšala tie prsty zachrániť...
2. MUDr. Maťa si pripravila obväzy. Najprv z roličky nesterilného obväzu nastrihala asi 40-50-centimetrové kúsky, ktoré potrebovala na finálne obaľovanie prstov v kroku 12.
3. Pootvárala si obaly so suchými sterilnými gázami. Gázy nechytala.
4. Mastné gázy s obsahom chlórhexidínu prestrihla spolu s obalom na polovicu. Vznikli tak pásy, ktoré boli široké zhruba na dva a pol článku prsta.
5. Tvárili sme sa sterilne, a tak si MUDr. Maťa umyla ruky, vydezinfikovala nožnice a navliekla si chirurgické rukavice. Vnútorná strana obalu z rukavíc poslúžila v ďalších krokoch ako sterilná podložka na pripravované gázy.
6. Z otvorených obalov vybrala suché sterilné gázy, rozbalila ich a prestrihla na polovicu.
7. Z nastrihaných obalov povyberala mastné gázy a vybrala ich z ochrannej fólie.
8. Všetko je pripravené, prsty sme vybrali (myslím z vody) a nechali ich vysušiť.
9. MUDr. Maťa potrela postihnuté prsty antibakteriálnou masťou. Poriadne nahrubo. Jedna päťgramová tuba T-bactu vychádza asi na desať prstov, takže sa naozaj netreba brzdiť.
10. Každý prsť zvlášť zabalila do pásov mastnej gázy s chlórhexidínom.
11. Každý prsť zvlášť zabalila do suchej gázy.
12. MUDr. Maťa zobrala nastrihané kúsky nesterilného obväzu, pokrčila ho a voľne položila na zabalené prsty, aby zaberal čo najväčší objem. Tento obväz mal za úlohu vytvoriť ochrannú vrstvu proti nárazom a úderom. Najprv z prstov dosť padal, bolo treba trochu praxe. Pri druhom preväze to už išlo samo.
13. Celé to zabalila do elastického obväzu. Ten obtočila aj okolo zápästia, aby to poriadne držalo na ruke. Finito.

Celé sa to dalo aj v bojových podmienkach zvládnuť tak za trišvrte hodinku až hodinku, vrátane úvodného máčania vo vode.

Liečba

Trvalo mi vyše štyri a pol dňa, kým sa mi podarilo dostať do nemocnice, kde všetok potrebný materiál mali a omrzliny mi ošetrili. Postup sme potom po nich opakovali pri preväzoch, ktoré sme si robili sami. Plus do mňa naládovali nejaké antibiotiká v tabletkách.

Podľa slov lekárov žiadna liečba na omrzliny neexistuje, len sa čaká, kedy sa prsty zregenerujú. V medzičase sa treba snažiť zabrániť infekcii. V neskoršej fáze pomáha elektroliečba, ale najprv sa musia aspoň približne dať dokopy tkanivá.

V mojom prípade bol vývoj zranenia nasledovný. (Fotografie z prvých dní sú na začiatku článku.)

Päť a pol dňa po omrznutí, druhý preväz v nemocnici. Ľavý palec a ukazovák sú omrznuté iba ľahko (strata citu, ale bez zmeny farby), pravý palec je v poriadku úplne.

Osem dní po omrznutí. Pľuzgiere konečne spľasli (tie najväčšie - napríklad na ľavom ukazováku - sme museli prepichnúť a opatrne vytlačiť), farba prstov dostala trošku sviežejšiu červenú farbu. Hneď je lepšie na svete. Až teraz sa prsty dostávajú do stavu, kedy sa dá určiť rozsah omrznutia a urobiť aká-taká prognóza.

Šestnásť dní po omrznutí. Na ľahko omrznutých prstoch (ľavý palec a  ukazovák) sa už začína ukazovať nová ružovučká pokožka. Na ostatných prstoch vytvára odumretá pokožka tvrdú škrupinu a praská. V mieste, kde sa stretáva so zdravou, dochádza k jej odtrhutiu. Praskanie aj odtrhnutie je v poriadku, len treba v týchto miestach dávať pozor na infekciu. Modré nechty to celé trochu farebne oživujú, my - kreatívci - fádne modré plochy rozbíjame sviežimi bielymi pásmi, napríklad na ľavom prostredníku...

Dvadsať šesť dní po omrznutí. Po odstránení škrupiny odumretej pokožky (doktor v nemocnici to dával dole pinzetou a nožnicami) sa ukazuje nová, veľmi jemná. Cit v nich stále nemám a ani tak rýchlo mať nebudem. Najviac postihnuté prsty - malíčky a prsteníčky - majú veľmi obmedzenú pohyblivosť, nedokážem ich zovrieť. Prostredníčky a ukazováky sú na tom lepšie, ale ani tie nedokážem pokrčiť viac, ako do pravého uhla.

Tridsať šesť dní po omrznutí. Pokožka je kompletne nová, ale je príliš jemná a veľmi citlivá na dotyk. Väčšinou už cítim bolesť, ale iné vnemy nie. Motorika sa pomaly zlepšuje. Ľahko omrznuté prsty (ľavý palec a ukazovák) už fungujú normálne, mám v nich cit a dotyky nebolia.

Fotky vznikali pri preväzoch, prsty boli inak obviazané až do tretieho týždňa. Väčšinou som ešte kvôli teplu a ochrane nosil veľké XXL palčiaky, do ktorých sa mi ruky pohodlne zmestili. Zhruba po troch týždňoch som v prstoch začal cítiť silnú šklbavú bolesť, čo som vyhlásil za pozitívny úkaz a tešil sa z uzdravovania.

Je kopec vecí, ktoré sa nedajú s omrznutými prstami robiť. Tu sú niektoré z nich (v poradí dôležitosti):

• vytrieť si zadok (úplne najdôležitejšia vec, nutne k tomu potrebujete aspoň čiastočne funkčný ukazovák - čo sa mne, našťastie, podarilo. Ale aj tak to bolo ako v boxerských rukaviciach),
• najesť sa (ale to sa dá na rozdiel od toho zadku vydržať),
• umyť sa, a to ani zľahka (to nevadí skoro vôbec),
• otvárať okná a dvere, lebo prsty nemajú žiadnu silu,
• pozapínať si gombíky,
• písať.

Má to aj pár výhod, napríklad človek nemôže umývať riad ani vysávať (a ach, ako rád by som to robil!), alebo si stačí sadnúť na gauč a zaveliť „raňajkýýýýý“, ale neviem, či to dostatočne vykompenzuje to vytieranie zadku...

Nuž, toto všetko vás čaká, keď si nedáte pozor na paprče a necháte si ich omrznúť.

Ako som k omrzlinám prišiel, ako prebieha záchranná akcia vrtuľníkom v Nepále, ako aj zopár užitočných telefónnych čísiel nájdete v cestopise zo zimného Mera treku.

Poznámka: Ide čisto o moje skúsenosti a názory. Nie sú to odborné lekárske rady a každý prípad môže mať iný priebeh v závislosti od rozsahu a stavu omrzlín.