Cesty na Islande • Ako a čím jazdiť

Cestná sieť na Islande nie je zrovna najhustejšia. Predsalen má celý ostrov 320 000 obyvateľov a budovanie spevnených komunikácii je drahé, nemal by to kto zaplatiť. Čím redšie sú obývané oblasti, tým redšia cestná sieť a horšia kvalita povrchu. Asfaltové cesty sú prevažne na juhozápade ostrova v okolí Reykjavíku. Väčšina ciest na Islande je nespevnená, šotolinová alebo kamenistá. Po niektorých sa dá ísť aj osobným autom, rozumnejšia voľba je však terénne auto 4×4, s ktorým sa dá ísť aj mimo obývaných oblastí alebo využívať horské skratky.

Značenie ciest

Príklad križovatky ciest s rôznymi povrchmi. Smerom na Hellu sa dá po rýchlej ceste č. 26 pohodlne ísť každým autom vrátane osobných. Pokračovanie cesty 26 opačným smerom je už však označené písmenom F, je preto vhodné len pre autá s pohonom 4×4. A odbočka na Landmannalaugar – F225 je už náročnejšia a pomalá cesta tretej triedy len pre terénne autá.

Hlavné vnútrozemské cesty sú značené dvojcifernými číslami a nemusia síce byť asfaltové (bohužiaľ žiadne písmeno ani číslo v označení cesty nehovorí o tom, či je cesta asfaltová alebo šotolinová), ale sú dobre udržiavané a relatívne rýchle, nie je problém ísť po nich deväťdesiatkilometrovou rýchlosťou. S vedľajšími cestami, označenými trojcifernými číslami, je to už horšie. Sú plné pomalých zatáčok, výmoľov a stúpaní či klesaní, vyžadujú plnú pozornosť vodiča.

Okrem prekvapení v podobe trčiacich kameňov a hrboľov sú pre osobné auto neprekonateľnou prekážkou brody. Takéto cesty majú väčšinou pred číslom označenie F, čo znamená, že sú len pre terénne autá. F-kové cesty bývajú obyčajne otvorené len dva mesiace do roka - v júli a auguste.

Islanďania majú značenie svojej cestnej siete naozaj premyslené. Okolo celého ostrova sa vinie Ring road - hlavná okružná cesta číslo 1. Tá má ako jediná jednociferné označenie. Je z prevažnej časti asfaltová, na juhovýchode sa však ešte nájde pár úsekov, ktoré sú šotolinové. Označenia ciest na juhu ostrova začínajú číslom 2, na juhozápade číslom 3, a takto to v smere hodinových ručičiek pokračuje až k číslu 9 u ciest na východe. Takže ak niekto hovorí o ceste číslo F225, už z označenia je jasné, že je to pomalá a kamenistá cesta na juhu ostrova, na ktorú sa s obyčajným osobným autom nedá ísť.

Na niektorých mapách sú odlíšené asfaltové a šotolinové alebo nespevnené cesty. Často to však nesedí, najmä na Ring road sa celkom intenzívne pracuje, takže je šanca, že čoskoro bude asfaltová celá. Niekde dokonca vedie Ring road inokade - na starších mapách je dnešná cesta 901 označená ako Ring road, tá však dnes vedie severnejšie.

Na cestách sú oficiálne komunikácie označované žltými šipkami, takými, aké sú na hornom obrázku. Modré navigačné šípky sú určené pre neudržiavané a nijako nekontrolované bočné a príjazdové cesty. Môže sa stať, že bude úplne neprejazdná kvôli zosuvu pôdy, podmytému svahu a podobne. Alebo, čo je horšie, na nej budú skryté nebezpečenstvá - napríklad zafúkané ostré kamene, ktoré prerazia pneumatiku, skalný zával za neprehľadnou zatáčkou alebo podmočený podklad, v ktorom auto uviazne.

Terénnym autom sa dá často dostať až priamo k turisticky vychyteným prírodným útvarom. Nie je to nič protizákonné alebo neúctivé k prírode - celý Island je popretkávaný prašnými cestami, po ktorých môže každý na vlastné nebezpečie jazdiť, kam sa mu zachce. Zakázané je však z týchto ciest schádzať.

Zjazdnosť ciest

O tom, či sú jednotlivé cesty otvorené alebo uzavreté, prípadne pre aké autá sú zjazdné, sa dá dozvedieť na skvelej stránke Islandskej správy ciest. Údaje vyzerajú približne takto:

Červené označenie znamená neprejazdné alebo uzavreté cesty, biele úseky sú pokryté snehom, ale prejazdné, na žltých sú ľadové jazyky alebo zamrznuté mláky, svetlomodré sú šmykľavé. Na tmavomodrých úsekoch treba dávať skutočný pozor, lebo sú natoľko šmykľavé, že auto môže silnejší vietor sfúknuť z cesty, a to doslova. Zelené sú zjazdné. V žltých obdĺžnikoch sú údaje z miestnych meteorologických staníc a hustota dopravy udávaná v počte áut za 10 minút. Túto stránku považujem za dokonalý servis pre motoristov. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že Islanďania na ňu pozerajú často a riadia sa ňou.

Hustota dopravy je zaujímavý údaj. Povie vám, akú máte šancu na pomoc, pokiaľ sa vám na tej-ktorej ceste niečo stane. Číslo v spodnom riadku udáva počet prejdených áut od poslednej polnoci. Tieto čísla - bohužiaľ - väčšinou udávajú len stanice umiestnené na hlavných cestách.

Územie islandského vidieku je rozparcelované na pozemky. Na hraniciach pozemkov je väčšinou nízky plot, ktorý bráni domácim zvieratám, aby išli okusovať trávu susedovi. Ak plot prechádza cez cestu, je na vozovke položený oceľový rošt, ktorý bráni zvieratám prejsť na susedný pozemok po ceste. Jednoducho po tom rošte nedokážu prejsť, pretože im prepadnú nohy dole. Niekedy to majiteľ rieši otočnou bránou. Netreba sa toho zľaknúť, len brány treba po sebe poctivo zatvárať. Samozrejme sa to týka oficiálnych ciest a nie príjazdových komunikácií k farmám alebo domom...

 Oceľové rošty bránia zvierátam prechádzať z pozemku na pozemok po ceste...

... alebo bráničky, ktoré však treba po sebe poctivo zatvárať.

Brody

To najzaujímavejšie na cestovaní po Islande je križovanie riek s cestami. Na spevnených komunikáciách - najmä na Ring road - je to riešené mostami s jedným jazdným pruhom, takže si s protiidúcimi autami treba dávať prednosť. Ale skutočný zážitok sú brody.

Po vjazde do brodu sa občas okolo auta objaví para. Netreba sa toho zľaknúť, je to len odparená voda z rieky po kontakte s horúcim výfukom.

Sú v podstate jedinými ozaj nebezpečnými prekážkami pri cestovaní terénnym autom. Voda môže natiecť do motora, auto môže v koryte rieky uviaznuť, alebo ho silný prúd môže prevrátiť - to už ide o život. Turisti utopení v aute nie sú žiadnou zriedkavosťou. Stačí však dodržiavať niekoľko zásad a cesta je zaujímavá aj bezpečná.

• Pri ťažších a väčších brodoch treba zastaviť a prezrieť si ho. Ak sa niečo nepozdáva, netreba sa rozpakovať dať si dole topánky a prejsť si ho peši.
• V prvom rade treba ísť pomaly. Ak ide auto rýchlo, vytvorí sa čelná vlna, ktorá môže zaliať kapotu. Ak je auto vybavené redukciou, pred vjazdom do brodu ju zaraďte.
• V brode majte vždy nohu na plyne. Zabraňuje to vode dostať sa do výfuku. Ak pri brodení zhasne motor, voda sa dostane to výfuku a nenaštartujete.
• Pri prejazde brodom nepreraďujte rýchlosti!
• Nájazd a výjazd treba zvoliť v najširšom mieste brodu.
• Nie je dobré ísť stredom jazdnej dráhy. Obyčajne je tam väčšia hĺbka, ktorú širokými pneumatikami vyjazdili ťažšie terénne autá a autobusy. Dobré je po vjazde do vody urobiť oblúk v smere prúdu.
• Veľa vody je problém. Ak sa dá, treba si prejazd brodom naplánovať na ráno alebo dopoludnie. Väčšina riek je napájaná vodou z ľadovcov, ktoré slnečné lúče roztápajú a hladina riek poobede stúpa.
• Široké rieky so silným prúdom treba brodiť mierne po prúde.
• V miestach, kde je hladina rieky rozčerená, je najplytšia. V tých miestach totiž kopíruje hrboľaté dno rieky.
• V brode nikdy nezastavujte. Ak kameň v brode prerazí pneumatiku, treba sa za každú cenu dostať na prázdnom kolese na breh.
• Ak sa pri brode stretnú dve autá, ako prvé ide do vody to väčšie. Je dobrým zvykom na druhej strane počkať, kým rieku šťastne neprejde aj druhé auto. Je pritom celkom jedno, či idú autá rovnakým alebo rôznym smerom, podstatné je, že jeden na druhého dáva pozor.
• Dôležitý je aj výjazd z brodu. Treba si byť istý, že na druhej strane sa z vody ozaj dostanem. Ak je protiľahlý beh mäkký, štrkovitý alebo sú v ňom hlboké stopy po pneumatikách, je lepšie si najprv nájsť výjazd peši. Zapadnúť pri brode môže znamenať veľmi dlhé čakanie na vhodné auto. Ťažké offroady nie je také jednoduché vytiahnuť, sila iných offroadov na to stačiť nemusí a často pomôže až okoloidúce nákladné auto alebo autobus.

Autá

Ak chce človek aspoň trochu spoznať Island, potrebuje terénne auto. Osobným sa odvezie akurát na juhozápade ostrova, po Ring road a pár obývaných (a turistami hojne navštevovaných) oblastiach. Videl som síce osobné autá aj na F-kových cestách, väčšinou to však boli Subaru, čiže 4×4. Aj tak im tú pomalú jazdu nezávidím, vďaka nízkemu podvozku museli dávať pozor na každý hrboľ či kameň. Hlbší brod by však aj pre ne znamenal konečnú.

Na väčšinu oficiálnych ciest aj vo vnútrozemí stačí akékoľvek neupravené terénne auto alebo lepšie SUV. Ak je však teplé leto a v brodoch je veľa vody, treba mať aspoň zvýšené sanie, aby sa voda nedostala do motora. Extrémne zdvíhanie a ťažké úpravy áut s obrovskými kolesami, tak typické pre väčšinu islandských offroadov, má zmysel iba na zimu na preháňanie sa po snehových plániach a pre ľahší prístup k odľahlým farmám po neodhrnutých cestách. Samozrejme aj v lete majú oproti neupraveným autám výhodu, vďaka vyššiemu podvozku sa ľahšie brodí a šoférovanie po nespevnených cestách nevyžaduje tak veľkú mieru pozornosti, ako s neupraveným autom. Náklady na prevádzku sú však výrazne vyššie a nie je isté, že v prípade poruchy alebo poškodenia budú domáci vedieť opraviť aj špeciálne súčiastky. Napríklad oprava defektu na mamutích pnenumatikách stojí päť- až desaťnásobok opravy bežného kolesa, navyše nie každý pneuservis vie takéto kolesá vyzuť.

Palivo

Väčšina púmp je samoobslužných, funguje na embosovanú platobnú kartu. Niekedy akceptuje aj neembosované, ale nedá sa na to spoliehať. Ceny sú plus-mínus slovenské. Pri tankovaní treba najprv vložiť kartu do štrbiny, zadať pin, navoliť maximálnu čiastku, za ktorú chcem natankovať, a až potom vytiahnuť čerpaciu pištoľ. Z účtu sa vždy strhne iba suma, za ktorú človek skutočne natankuje.

Vždy treba pamätať na dostatok paliva. Čerpacie stanice nie sú zrovna najhustejšie, špeciálne pri cestách do alebo cez vnútrozemie je dobré zobrať si so sebou záchranný kanister s naftou alebo benzínom. Ale ani na hlavnej Ring road sa nedá spoliehať na mapu s vyznačenými benzínkami. Samoobslužné čerpacie stanice môžu byť bez paliva alebo môžu byť určené len pre držiteľov miestnych čerpacích kariet. Na takých pumpách si turista nenatankuje, a pri malej hustote to môže znamenať problém. Preto netreba čakať na poslednú možnosť, ale vždy dotankovať skôr. Najlepšie pri každej príležitosti.

Na všetkých pumpách je nafta aj 95-oktánový benzín. Vysokooktánové benzíny som na Islande nevidel (ale to neznamená, že niekde nie sú). Väčšie pumpy sú vybavené boxami na rýchle umytie áut tlakovou vodou. Je to veľmi praktické najmä po návrate z prašných ciest vnútrozemia, a je to zdarma.

Cestopis Island 2010 »
Cestopis Island 2013 »