Porovnanie outdoorových hodiniek

Ako pomerne aktívny turista a cyklista líznutý závislosťou od hodiniek už dlho hľadám ideálne hodinky do prírody. Pred rokmi som si kúpil digitálky Suunto Vector, ktoré z nedostatku lepších riešení používam dodnes. Na jednom z trekov som si so spolupútnikom vymenil hodinky a týždeň používal jeho Tissoty T-Touch Expert, dúfajúc, že by to pre mňa konečne mohli byť tie dokonale outdoorové hodinky. Neboli. Ako posledné som synovi kúpil Casio Protrek PRW-5000, ako motiváciu pred zimnou túrou do basecampu Mt. Everestu.

Štve ma, že sú veci, o ktorých som sa v iných recenziách nedočítal. Preto vznikol tento článok, možno moje postrehy niekomu pomôžu pri výbere. Predpokladám, že záujemca o takéto hodinky má aspoň rámcovú predstavu, ako fungujú, keby som mal všetko popisovať, trochu by sa nám to nafúklo. Preto sa zamerám iba na rozdiely.

Všetky hodinky som aktívne používal. Podotýkam, že som chronický hnidopich, takže väčšinou kritizujem. Hodinky porovnávam podľa funkcií, každý si môže jednotlivým pripomienkam priradiť takú váhu, akú uzná za vhodné. Fotky Tissotov sú len z internetu (vďaka Sharzovi z chronomag fóra za možnosť použiť jeho fotografie Tissotov), ako som spomínal, mal som ich len požičané a nenapadlo mi vtedy ich aj fotiť.


Čas a zobrazenie času

Nech robíte s hodinkami čokoľvek, na Casiách vždy vidíte aj aktuálny čas. Na Suunto pri väčšine činností takisto. U Tissotu pri manipulácii s funkciami ručičky ukazujú na názov funkcie (Altimeter, Chrono...) alebo zobrazujú údaj funkcie (Meteo, Compass), až po dvadsiatich sekundách sa ručičky vrátia na zobrazenie času.


Čitateľnosť a rýchlosť odčítania

V tejto základnej disciplíne je Tissot žiarivým príkladom toho, ako sa to má správne robiť. Ručičky sú oproti digitálkam pri odčítaní času výhodou samé osebe. Perfektný kontrast a luminiscencia ručičiek a ciferníka dovoľuje rýchlo odčítať čas aj v šere alebo tme. Displej pod ciferníkom má vysoké číslice s primerane tenkými segmentami, v tme sa dá podsvietiť dvojsekundovým podržaním tlačidla na pozícii 3. Vynikajúca ergonómia, ukážkové podsvietenie.



Ciferník Casia stráca body absenciou akejkoľvek luminiscenčnej vrstvy. Celé hodinky sa dajú osvetliť diódou zabudovanou na pozícii 6, čo je energeticky dosť náročné a núti k manipulácii s hodinkami zakaždým, keď si v tme chcete pozrieť čas. Navyše je to vyslovene škaredé.

Pri zapnutí podsvietenia v úplnej tme nie som schopný z displeja odčítať nič, oku chvíľu trvá, kým sa vyrovná s prudko zvýšeným jasom a kým to stihne, podsvietenie sa vypne. Dá sa zapnúť aj automatické podsvietenie aktivované pohybom ruky, ale to často svieti zbytočne a veľmi to vyrušuje napríklad aj pri šoférovaní.

Pri návrhu displeja pod ciferníkom asi u Casia zaspali dobu - malé číslice, príliš hrubé segmenty, utopený displej pod rovinou ciferníku, nevhodne spárované znaky, kvôli čomu majú stopky aj odpočítavač príliš malé rozsahy merania - stopky 59 min 59,99 s a odpočítavač 60 minút... Oproti displeju Tissotov je tak o dve generácie späť, nenapadá ma nič, v čom by bol displej Casia lepší.

Po zapnutí funkcie, ktorá využíva barometrický senzor, trvá asi dve-tri sekundy, kým sa zobrazí samotný údaj. Mne to pri praktickom používaní nevadí, niekomu by mohlo.

Displej Suunta je ergonomicky fajn rozložený, ale - je to displej, pri odčítaní času trvá dlhšie, kým človek zistí, koľko je hodín. Navyše je ozaj nekvalitný - pri pohľade aj z malého uhla sú vidno segmenty, ktoré sú práve zhasnuté. Príliš často sa mi stávalo, že som namiesto 15:26 odčítal 16:28 a podobne. Pri pohľade z uhla menšieho ako zhruba 45° sa už nedalo odčítať vôbec nič (viď foto nižšie). Už aj pri trocha tmavšom šere treba zapínať podsvietenie päťsekundovým podržaním tlačidla na pozícii 2, čo ozaj nie je zrovna najrýchlejšie. Pri teplotách pod bodom mrazu je displej veľmi pomalý.

Presnosť

Vďaka rádiovému nastavovaniu je najpresnejšie Casio. Na miestach bez signálu takisto, odchýlka 1-2 s/mesiac. Tissot - podľa slov majiteľa - podobne, drží sa vraj okolo 5 s/mesiac. Mal som ich len týždeň, takže to neviem posúdiť. Digitálky Suunto sú v tejto disciplíne na chvoste, bežne v zime meškajú aj 10-15 s/mesiac. Ako nové bývali presnejšie.


Stopky a odpočítavač

Všetky troje hodinky majú obe funkcie. Z radu sa trochu negatívne vymyká Casio, ktoré má príliš malé rozsahy merania (stopky 59 min 59,99 s, odpočítavač 60 minút). Odpočítavač síce zobrazuje po sekundách, ale nastaviť sa dajú iba minúty. Takéto zbytočné obmedzenie mi ozaj hlava neberie...


Svetový čas a časové pásma

Tissot umožňuje na displeji zobraziť čas v inom časovom pásme. Nedá sa však nastaviť DST (daylight saving time - letný čas) pre domáci ani svetový čas, treba ich nastavovať ručne.

Suunto nemá nič. Žiadny druhý čas, žiadne DST, nič. V zahraničí si jednoducho musíte pamätať, o koľko sú doma posunutí, či sa náhodou nemení čas na letný atď.

Casio však exceluje, jeho World time funkcia je dokonalá, nenapadá ma nič, ako by sa dala vylepšiť. Na vnútornej lunete sú kódy všetkých časových pásiem - a tým myslím ozaj všetkých vrátane neštandardných posunov o polhodiny. Po nastavení domáceho časového pásma (Paris) a zapnutí DST sa o prepínanie letného a zimného času postarajú hodinky. Na displeji sa dá zobraziť čas v druhom časovom pásme - napríklad Káthmandu. Hodinky si automaticky nastavia správny posun oproti UTC (+5:45 h), DST je pre toto časové pásmo vypnuté, nepoužívajú ho. Jediné, čo treba po prílete do Káthmandu urobiť, je dlhšie podržať tlačidlo COMP - a časové pásma sa navzájom prehodia (vrátane nastaveného DST!) - ručičky ukazujú čas v Káthmandu, displej čas doma. Po návrate domov urobím to isté a behom pár sekúnd mi zasa ručičky ukazujú správny domáci čas. Vec, ktorú skutočne oceňujem - po prílete do a zo zahraničia sa nemusím zaoberať časom a riešiť DST - všetko vybavia hodinky.

Ovládanie

Ovládanie Tissotov pomocou dotykového sklíčka je dostatočne známe a veľa ľuďom vyhovuje. Mne nie. Stlačiť najprv aktivačné tlačidlo a potom dotykové sklíčko je v mnohých situáciách iritujúce. V kancelárii alebo v meste to ozaj vadiť nemusí, v prírode to môže byť neprekonateľná prekážka. Napríklad mokrou alebo spotenou rukou si jednoducho hodinky neprepnem, takisto pri teplotách pod bodom mrazu to chvíľku trvá. Nehovoriac o tom, že trafiť sa na to správne miesto sklíčka skrehnutými prstami je niekedy nemožné. Žiadna haptická spätná väzba... Prosto, Tissoty si vyžadujú priveľa pozornosti pri ovládaní a používaní. Dá sa to prežiť pri bežnej jednodňovej turistike napríklad v Tatrách, ale vláčiť ich na viacdenné túry v Alpách alebo Himalájach môže byť frustrujúce. Nemusí, ale môže.

Mimochodom, na jednom z trekov som si dokázal na rukách urobiť nádherné omrzliny, pričom som dospel k niekoľkým zaujímavým poznatkom. Napríklad, že ovládať dotykový telefón je nemožné, displej nereagoval na odumreté tkanivo. Rovnako by som si s omrznutými prstami neprepol ani dotykové hodinky. Zato stláčať fyzické tlačidlá s trochou snahy išlo.

Casio má vcelku logické a primerane navrhnuté ovládanie. Jediná nelogická vec v ovládaní je to, že hodnoty sa zvyšujú dolným tlačidlom a znižujú horným. Ach jo...

Suunto má najmenej tlačidiel a najviac funkcií, napriek tomu sa ovláda najľahšie. A to napriek nie úplne najlepšiemu chodu tlačidiel. Ovládanie je konzistentné v rámci všetkých nadradených aj podradených režimov, má jednotnú logiku a po pochopení ovládania človek nájde jednotlivé funkcie presne tam, kde ich očakáva.


Výškomer

Funkcia, kvôli ktorej sa outdoorové hodinky kupujú. Nadmorská výška sa vypočítava z merania teplotne kompenzovaného barometrického senzora.

Všetky troje hodinky dokážu sledovať nadmorskú výšku, zmeny v aktuálnej výške a vyhodnocovať ich. Človek sa dozvie kumulatívne prevýšenie nahor aj nadol. Suunto aj Tissot k tomu pridáva aj dobu merania či priemernú rýchlosť stúpania a klesania. Casio spolu so Suuntom si zasa dokážu zapamätať dátum, čas a výšku najvyššieho aj najnižšieho dosiahnutého bodu. To sú základné sumáre. Prístup výrobcov je však rôzny v tom, ako s týmito údajmi pracujú.

Suunto
Veľmi podstatnou výhodou Suunta je veľkosť pamäte. Dokáže nielen zaznamenať celú trasu bod po bode, ale neskôr aj spätne vyvolať a prehliadať. V nastavenom intervale (20 sekúnd; 1, 10 alebo 60 minút) ukladá aktuálny čas a nadmorskú výšku každého bodu v zázname. Nielen to, takýchto trás môže byť viac, až do zaplnenia pamäte. Je to nesmierne užitočná vec napríklad pri viacdenných peších alebo bicyklových túrach. Každý deň ráno spustíte záznam merania, večer vypnete, a dozviete sa všetky užitočné údaje pre príslušný deň - koľko výškových metrov ste nastúpali, ako dlho ste šliapali, aký najvyšší bod ste dosiahli. Jednotlivé dni si môžete navzájom porovnávať a vyhodnocovať, všetko je v pamäti. Ak je to nutné, v jednotlivých záznamoch sa môžete prelistovať k tomu, ako dlho vám trvalo napríklad stúpanie do sedla, ako dlho ste sedeli na obede a podobne. Je to síce zdĺhavé, ale použiť sa to dá.

To bol ručne spúšťaný záznam výšky. Suunto však nadmorskú výšku ukladá aj automaticky - každú celú hodinu za posledných 24 hodín, bez zásahu užívateľa. Je úplne nezávislá od „denného“ záznamu opísaného v predchádzajúcom odstavci. Praktické, keď si napríklad chcete rýchlo pozrieť, v akej nadmorskej výške ste boli ráno.

A aby to nebolo všetko, má Sunnto ešte tretiu možnosť merania výšky, nezávislú na predošlých dvoch - meranie výškovej diferencie. V prvom mieste si toto meranie vynulujete, v druhom meranie zastavíte, a hodinky vám ukážu výškový rozdiel medzi týmito dvoma miestami, plus čas, ktorý medzitým uplynul. Zíde sa to, ak počas túry narazíte a vystúpite napríklad na kopec alebo most, ktorého výška vás zaujíma, alebo si robíte bežný 100-metrový aklimatizačný výstup.

Znova podotýkam, že všetky tri spôsoby záznamu sú navzájom nezávislé a všetky dokážu ísť „na pozadí“, takže môžete s hodinkami zároveň robiť čokoľvek iné (stopovať, merať azimut) a záznamy stále bežia.


Tissot
Ponúka len jediný záznam, obmedzený na 10 dní, pri dlhších túrach máte smolu. Dá sa ručne spustiť, prerušiť aj vypnúť a dokáže „ísť na pozadí“. Pri vynulovaní sa vymažú všetky sumáre (kumulatívne prevýšenia, priemerné rýchlosti stúpania aj klesania, čas merania) naraz.


Casio
Meranie sa spustí automaticky pri každom vstupe do výškomerného režimu. Bohužiaľ sa aj automaticky vypne, keď sa z výškomerného režimu prepnete do čohokoľvek iného, pretože nedokáže ísť „na pozadí“. Ak si chcete nastaviť budík alebo niečo odstopovať, meranie výšky sa prosto preruší. Sumáre (kumulatívne prevýšenia, najvyšší aj najnižší dosiahnutý bod) sa generujú od posledného nulovania, takže je v podstate nekonečné. Obmedzené je len tým, že najdlhší úsek jedného súvislého merania môže mať najviac 10 hodín. Ale ak chcete merať dlhšie, nič to - jednoducho zasa zapnete výškomerný režim a meranie pokračuje ďalších 10 hodín ďalej. Casio nikde nezobrazuje celkový čas výškového merania.

Podobne ako Suunto dokáže aj Casio odmerať výškovú diferenciu dvoch miest. Buď v krokoch po 5 metroch (maximálne 100-metrový rozdiel) alebo po 50 metroch (maximálne 1000-metrový rozdiel), záleží od nastavenia. Používa na to sekundovú ručičku, ktorá zobrazuje diferenciu na stupnici od 10 po -10.

Casio má aj jednu dobrú funkciu, ktorú ostatní nemajú - dokáže ručne uložiť výšku spolu s aktuálnym dátumom a časom. Je to praktické, ak si chcete zapamätať výšku určitého miesta a nemáte poruke pero. Takýchto miest môže byť až 14.

Každý zo sumárov (kumulatívne prevýšenia, priemerné rýchlosti stúpania alebo klesania, najvyší aj najnižší dosiahnutý bod) sa dá vynulovať samostatne, čo je oproti ostatným tiež výhoda navyše.

Nebolo by to Casio, aby nemalo aj nejakú podpásovú vlastnosť, ktorú treba spomenúť. Do kumulatívneho prevýšenia nezaráta zmeny výšky menšie ako 15 metrov. Takže ak vybehnete na kopček, ktorý má 10 metrov a zídete z neho dole, Casio vám ho do celkového prevýšenia nezapočíta - tvári sa, že stále idete po rovine.

Presnosť výškomeru

Casio aj Suunto majú 5-metrový krok výškomeru, Tissot metrový. Dalo by sa z toho usudzovať, že švajčiarske hodinky budú pri meraní výšky najpresnejšie. Opak je však pravdou. Pri niekoľkých meraniach, keď som súčasne išiel s viacerými hodinkami naraz, sa v kumulatívnych prevýšeniach líšilo Suunto od skutočnosti iba pár metrov, rádovo do 10 m. Avšak Casio a Tissot uleteli aj o 50-60 metrov! Pri dlhších túrach aj o stovky! Údaje z hodiniek som porovnával s údajmi z turistickej GPS Garmin Edge 705, a aj s údajmi, ktoré mi na základe záznamu o prejdenej trase vypočítal program Mapsource z údajov elektronickej topografickej mapy.

Materiál hodiniek

Znie to paradoxne, ale titanové puzdro a ťah Tissotov sú v outdoore nevýhodou. Za prvé sú celé hodinky ťažšie (dvoj- až trojnásobná hmotnosť oproti zvyšným dvom), čo vadí napríklad už pri trochu rýchlejšej chôdzi s paličkami, o cepíne ani nehovoriac. Za druhé lepšie vedú (a odoberajú) teplo, pri dlhodobých teplotách pod nulou to nie je úplne zábava. Dajú sa síce schovať pod rukáv, ale to ich zasa musí človek dolovať zakaždým, keď niečo potrebuje odčítať alebo stlačiť.

Suunto sú celoplastové, so všetkými výhodami aj nevýhodami s tým spojenými. Sú ľahučké, na ruke ich necítiť ani pri prudkých úderoch, na druhej strane sú doškriabané a pootĺkané. Na tenkých rukách typu „závodný komár“ ako mám aj ja, nesedia úplne najlepšie a zvyknú sa pretáčať.

Casio má oceľové spodné viečko a lunetu, navzájom nespojené, čo mi príde ako ideálna kombinácia. Spodné viečko sa ohreje od ruky, ale teplo ďalej nevedie, oceľová luneta zasa chráni celé hodinky pred údermi podstatne viac, ako plast, pritom sa od ruky neohrieva. Hodinky sú o trochu menšie ako Suunto, a o dosť menšie ako Tissot. Aj na tenkých rukách sedia vynikajúco.

Čo sa inde nezmestilo

O jednej iritujúcej veci sa ešte treba zmieniť u Casia. Má síce 5 rôznych budíkov, ale budík zvoní iba 10 sekúnd! Za ten čas sa ozaj málokto dokáže prebudiť...

Pre koho sú?

Tissot je jasná voľba pre hodinkového fajnšmekra (alebo človeka, ktorému záleží na image) a príležitostného turistu. Je u nich cítiť ten ortodoxný hodinársky prístup - najdôležitejší je čas a odčítanie času, outdoorové funkcie sú prídavok. Pri bežnej turistike funkčne i prakticky nijako neoslnia ani nesklamú, je to taký stredný prúd. Pri trochu náročnejšej turistike už nemusia vyhovieť každému, najmä dotykové ovládanie dokáže zdvihnúť hladinu adrenalínu. Do nízkych teplôt (zimné horské treky) by som ich neodporúčal vôbec.

Suunto je počítač pre ľudí, ktorí sa pri pohybe v prírode berú vážne, sledujú svoje výkony a vyhodnocujú ich. Nie nadarmo ho aj výrobca prezentuje ako náramkový počítač a nie ako hodinky - tá vec v prvom rade ráta a poskytuje údaje, čas meria len tak mimochodom... Výškové údaje aj sumáre sú veľmi presné a bežný turista sa na ne môže spoľahnúť.

Casio PRW-5000 je čierny kôň medzi outdoorovými hodinkami - má pár úplne zbytočných a nelogických chýb, ktoré dokážu užívateľovi znepríjemniť život (napríklad 10-sekundový budík alebo 15-metrový prah pre započítavanie do kumulatívneho prevýšenia), ale kto sa cez to dokáže preniesť, dostane relatívne lacné a funkčne veľmi dobre vybavené hodinky. Ideálne pre turistu-cestovateľa, ktorý skôr ako výškové výpočty ocení čistú informáciu o nadmorskej výške, prípadne potrebuje odmerať aklimatizačný výstup. Nemusí sa starať o časové pásma, stav batérie ani o mráz, hodinky fungujú stále a presne. Presnosťou výškomeru zodpovedajú Tissotom, funkčne sú vybavené lepšie, cena zhruba polovičná až štvrtinová. Len ten image...

Pre zaujímavosť - Casio PRW-5000 (modul 5114) som synovi kúpil na ebayi za 300 €. V Káthmandu som našiel v podstate identický model PRG-500 (modul 5113) za 175 €! Líši sa len absenciou prijímača časového rádiosignálu; presnosť chodu aj senzorov a zvyšná výbava je úplne rovnaká. Za tú cenu som ich - samozrejme - hneď kúpil, za takto vybavené hodinky je to smiešny peniaz.

Časom sa mi vďaka jednému z členov hodinkového fóra podarilo odstrániť najväčšiu nevýhodu Casia - zlú čitateľnosť v šere a tme. Po pár peripetiách, ktoré prinášajú elektronické hodinky, sa mu podarilo potiahnuť skeletové ručičky luminiscenčnou vrstvou. Šli by zrejme aj indexy (tým by sa čitateľnosťou ciferníka dostali na skvelú úroveň Tissotov), ale toto mi ku šťastiu úplne stačí.
Biela lumi vrstva je síce veľmi mierne do zelena a pri bližšom pohľade je vidno, že je iná ako okraj ručičiek, ale tak vyzerá 98 percent hodinkových ručičiek. Za svietenie, ktoré vydrží po celú noc, to stojí.

Na záver znovu podotýkam, že sú to MOJE skúsenosti - ktokoľvek iný môže mať názor odlišný a napriek tomu správny.

11 komentárov:

  1. Dobry
    mohol by som poprosit o test Casio Pro Trek PRG 550

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj.

      Nemám ambície testovať všetky outdoorové hodinky. Inak som sa s tými PRG550 hral v Káthmandu a zdalo sa mi, že až na chýbajúce rádio, dizajn ciferníku a ručičiek je to presne to isté, ako moje PRW5000.

      Odstrániť
  2. Čau, chci se zeptat jestli je lepší nosit hodinky casio na pravé ruce kvůli senzorům ať jsou ven z rukávu třeba u bundy ? Protože ty tady máš fotku kde jsou na pravé tak mně zajímalo jestli jsi levák nebo to je kvůli senzoru dík :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj.

      Na pravej ruke nosím(e, aj so synom, ktorého ruka je na fotkách) hodinky kvôli tomu, že sme na to zvyknutý - obyčajne nosíme automatické hodinky, ktoré sa na pravej ruke natiahnu rýchlejšie, aspoň u nás pravákov :-)

      Inak vo všeobecnosti je lepšie mať senzor na mieste, kde sú najmenšie výkyvy teploty. Eliminuje sa tak potreba prerátavať teplotnú kompenzáciu, ktorá vnáša nepresnosť do výsledných údajov. Preto má napríklad Suunto Vector senzor zospodu, pri ruke. U Casia to bude asi lepšie na ľavej ruke, keď je senzor trochu opretý o rukáv. Ale veľkú váhu by som tomu nepripisoval, podľa mňa je to celkom jedno.

      Odstrániť
  3. Super článok, veľa nových vecí som sa dozvedel ohľadom outdoorových hodiniek s veľa funkciami a mojími obľúbenými sú CASIO GW-3500BD-1AER :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Super info, zrovna jsem hledal nejake outdorové hodinky od Casia.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Ďakujem za článok, veľmi sa mi hodil.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Dobrý večer, vlastním hodinky prw550 a keď meriame nadmorskú výšku tak hodinky ukazujú hodnoty od -35 do + 80 , aplikacia na telefóne ukazuje hodnotu 130, neviete mi poradiť kde je problém ?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Výškomer je potrebné kalibrovať, keď si na nejakom mieste, ktorého výšku presne poznáš. Na hodinkách nastavíš správny údaj, a do najbližšej zmeny tlaku (napríklad zmeny počasia) ukazuje pomerne presne. To je spoločná vlastnosť všetkých hodiniek s barometrickým výškomerom. Máš tie hodinky správne nakalibrované?

      Odstrániť
  7. Nevedel som že samotný vysmomer je možné kalibrovat, v manualy je napísané iba o kalibracii teploty ktorá by mala spolu s tlakom ovplyvňovať nameranu hodnotu vyskomeru. Teplotu som kalibroval. Zajtra skúsim nakalibrovat vyskomer.

    OdpovedaťOdstrániť