Nepál 2013 • Tilicho, to naj z annapurnského okruhu

Po skvelom okruhu okolo majestátneho Dhaulágirí mám dosť času na ďalšie treky. Mám stan, jedlo aj táborovú výbavu, cieľ je jazero Tilicho, vraj najvyššie položené jazero na svete. Chodník okolo jazera je alternatívnym prechodom na druhú stranu annapurnského okruhu namiesto známeho a pomerne nezaujímavého sedla Thorong La. A hneď na začiatok, aby bolo jasné, že objektívny sa ani nesnažím byť - podľa mňa je to najkrajšia a najfotogenickejšia časť nielen okruhu okolo Annapúrn, ale celej annapurnskej oblasti vrátane Dhaulágirí.

Vskutku nechápem, prečo trasa okolo jazera nie je hlavnou trasou okruhu. Je to určite to najkrajšie, čo sa dá v tejto oblasti vidieť. Snáď s výnimkou výhľadov na vyprahlú krajinu Mustangu asi hodinu za sedlom Thorong La.

Na druhej strane sa mi zdá, že nepotrvá dlho a bude sa môcť okruh uzavrieť cez sedlo Mesokanto La, ktoré je pár hodín za jazerom Tilicho. Už teraz sa dá pri vhodnom počasí prejsť bez kempingovej výbavy, ale je to dlhokánsky a náročný deň, v tejto výške to vôbec nie je pre každého. Rozumnejšie je jednu noc stráviť pod stanom. Ale v čajovni pri jazere sa vraj núdzovo prespať dá, už stačí postaviť iba jedinú ubytovňu medzi sedlom a cieľom v Jomosome a pohodlný okruh je vybavený. Myslím, že to je iba otázka času.

Ale po poriadku. Môj trek štartuje v Jomosome. Plánujem prejsť sedlo Thorong La v opačnom smere, ako sa chodí obyčajne, zísť ku Manangu a okolo jazera Tilicho sa vrátiť naspäť do Jomosomu. Keďže krajinu až po Muktinah poznám - prešiel som si ju pred rokmi - veziem sa autobusom. Lístok stojí 400 rupií, asi 3 eurá. Na stanici stretávam postaršiu (a veľmi dobre vybavenú) Talianku, ktorá pred pár dňami prechod okolo jazera Tilicho absolvovala. Má rovnaký ruksak ako ja. A aj rovnaký dôvod, prečo kúpila práve ten - vysoké ťažisko.

Tento strih mi nesmierne vyhovuje, spodok je pomerne úzky, v oblasti lakťov ešte zúžený, takže je pre ne veľmi priestranný. Umožňuje pohyb rúk do všemožných aj nemožných smerov bez toho, aby niečo zavadzalo. Veľmi užitočné pri chôdzi v zložitejšom teréne najmä s paličkami. A všetky ťažké veci sa dajú narvať nahor a do priestranného vrchlíku. Má to len jedinú nevýhodu, pri väčších náklonoch to do boku ťahá, takže napríklad pri šplhaní v exponovanom teréne začína ruksak telo prevažovať pomerne skoro. Treba s tým rátať.
Trek v skratke. Začiatok pešej časti v Muktinathe, koniec v Pisangu. 33 hodín chôdze, 80 km, prevýšenie okolo 4 500 metrov. Treková štatistika v prehľadnej tabuľke je tu.
A tu je stiahnuteľný KML súbor pre Google Earth. Zobraziť trek na väčšej mape.

Dávame sa do reči o treku okolo jazera. Vietor tam nemala, len poriadnu zimu, ale na to som pripravený. Prespala v žďáráku. Ešte mi odporučí prechod cez horné sedlo Mesokanto La (sú dve, a medzi nimi je tretie, ktoré sa však volá Mandala La), pretože spodné, cez ktoré išla, je príšerne namrznuté a v tomto stave veľmi obtiažne. Na to horné, severné, svieti slnko predsa len trochu viac, je tam menej ľadovca a zďaleka nie je taký strmý. S vodou by som nemal mať problém, podrobne mi popisuje, kde cepínom vysekala diery do ľadu. Kým tam prídem, môžu byť síce zamrznuté, ale ľad nebude nijako hrubý a ja tak budem mať tečúcu vodu. Ušetrím plyn.


Muktinath - Upper High Camp (5 015 m)


Prevýšenie: +1 690 m / -370 m
Vzdialenosť: 11,9 km, 7 hod.
Teplota: ráno 2 °C, cez deň 20 °C
Účet v hoteli v Jomosome: 1300 NPR (9,60 €)
Veľmi nepohodlná a hrkotavá cesta autobusom trvá vyše troch hodín, ale nie som z nej rozladený. Viac by ma štvala nekonečná pešia cesta v neustálom prachu. Snehu je navôkol o dosť viac, ako si pamätám. Vlastne, keď som tu bol naposledy, sneh nebol žiadny. Trochu to vo mne vzbudzuje obavy o premoknutie topánok, ale túra je ľahká a nie je problém ju kedykoľvek ukončiť, ubytovne sú pomerne nahusto. A hlavne je tu známy kláštor, jeden z najstarších.
V Muktinathe sa kráľovsky najem a okolo pol dvanástej vyrážam na túru. Cieľ je jedna zo skromných čajovní s ubytovňami asi v tretine cesty do sedla, prípadne si rozbalím stan na niektorom z pahorkov o pár sto výškových metrov vyššie. K čajovniam je to asi dve a pol hodiny chôdze Nepálcov, tak tipujem, že ja tam prídem kochacím tempom okolo tretej a ďalej sa mi nebude chcieť ísť. Itinerár mám veľmi voľný. S výškou si nemusím lámať hlavu, z okruhu okolo Dhaulágirí som dobre aklimatizovaný. Pri pohľade naspäť sa lúčim s touto osemtisíckou, aj s ďalšími významnými kopcami okolo neho - dvojicou vrcholov Tukuche a bielou pyramídou Dhaulágirí II, ktorá vzadu vytŕča spoza hradby nižších vrchov.
Na pahorku v strede údolia, ktorým stúpam do sedla, sa črtá turistický chodník. A napravo od neho, pod svahom, vidím serpentíny novo vybudovanej cyklocesty. Tá najnovšie vedie po celom annapurnskom okruhu. Ako by sa vám páčil dvojdňový 130-kilometrový zjazd s prevýšením 4 500 metrov, počas ktorého netreba ani raz hrabnúť do pedálov? Znie to zaujímavo, asi to raz skúsim. Aj keď, ako sa poznám, viac ma bude baviť to stúpanie do sedla...
Asi sa kochám viac, ako je zdravé, lebo aj v tejto orientačne jednoduchej časti netriafam turistický chodník, ale zásobovaciu cestu, a namiesto k mostu prichádzam k brodu pod ním. Ďalších zbytočných 25 výškových metrov.
Zato v čajovniach som už o pol druhej. Tak skoro sa mi tam zostať naozaj nechce, preto sa poriadne najem (už zasa), didi mi do termosky naleje vodu prevarenú v solárnej piecke, ktoré tu v rámci medzinárodného projektu rozdávali pred rokmi a používa ich len málokto. Vlastne ju v prevádzke vidím prvýkrát.
Pokračujem ďalej, práve prichádzajú prví turisti zo sedla a dávajú mi zvodku o počasí. Sneh v sedle takmer žiadny, vietor takisto. Navyše, Thorong La nie je veľmi veterné sedlo, aj keď tam fúka, nie je to ani približne taký silný vietor, aký ma stretol okolo sedla Thapa. A najmä, je tu kopec pahorkov, za ktorými sa dá aj so stanom schovať. Takže plný síl vyrážam, sledujem zjazdnosť vybudovanej cyklocesty a motivačné výhľady na Horný Mustang.
V závetrí jedného z rebier míňam rozložený tábor, ale turisti sú schovaní v stanoch a Nepálci sú trochu urazení, keď sa dozvedia, že idem sám. Prudká časť výstupu končí, nasleduje pozvoľné stúpanie a premotkávanie sa pomedzi oblé pahorky.
Zrazu ma prekvapí nejaká dravá potvora, ktorá preletí príliš nízko nad zemou vari desať metrov odo mňa. Minútu na to vidím zasa hyenovitého mrchožrúta, ako peláši smerom odo mňa preč.
To už šípim, že predo mnou nebude niečo s  kostolným poriadkom. A naozaj, pár metrov od chodníka je zmrznutá a  obžratá zdochlina somára. Tie tu väčšinou slúžia na prevoz unavených turistov, ktorým sa do sedla nechce šliapať. No, tento somár svojho turistu zjavne nezvládol...
Veľmi dobre sa mi ide. Užívam si chôdzu, páči sa mi, chodník má ten správny sklon, naozaj pookrievam. Krásne výhľady na Muktinath a suchú krajinu Horného Mustangu, vpredu jasný a zreteľný chodník do sedla, nič a nik ma nerozptyľuje, veľmi ma to baví. Padá súmrak, a mňa chôdza stále teší. Tak kráčam aj po zotmení.

Chôdza potme sa mi začína páčiť. Mám čelovku, ale ani ju nezapnem, chodník je skutočne jednoduchý, plochý, dobre sa číta aj črtá na tmavom pozadí, nie je kamenistý... Aký je to rozdiel od úteku z vetrom bičovaného sedla Thapa po skutočne problémovom teréne!
Prechádzam cez Thorong La, fúka primerane, ale stan sa mi rozkladať nechce. Tak schádzam na druhú stranu, dole kopcom by som v High campe mohol byť tak za hodinku a pol. Ale po trištvrte hodine narazím na čajovňu, medzičasom premenovanú na Upper high camp a poskytujúcu zopár núdzových izieb. Osadenstvo tvoria dvaja usmievaví bratia, tak u nich ostávam.

Pochádzajú z oblasti Manaslu. Pýtam sa ich, prečo je oblasť pod Manaslu doteraz taká nebezpečná, že tam okrádajú turistov. Nedávno jedna partia vybielila tábor pred sedlom Larkya La, krádeže sú v celom údolí pomerne bežné. Mladší z bratov mi vysvetľuje, že taká je mentalita v tejto oblasti. Preto odtiaľ aj obaja odišli, nevyhovovalo im to, turistov majú celkom radi. Napríklad jeden zo zvykov kedysi prikazoval, že cudzincov treba otráviť, aby neodniesli šťastie. Ešte koncom minulého tisícročia mala nepálska vláda veľký problém vysvetliť tamojším obyvateľom, že to nie je zrovna dobrý nápad, turista prináša peniaze a neslobodno mu ubližovať. Ale zvyky sa menia len veľmi pomaly a ťažko.

Starší mi uvarí jeden z najlepších dal bhatov, aké som kedy jedol. Vôbec mi preto nepripadá čudné, že ten chlap už niekoľko rokov jedáva iba dal bhaty, ráno aj večer. Nič iné. Tak si na ňom aj ja pochutím, trochu ešte pokecáme a idem spať.


Upper High Camp - Siri Kharka (4 080 m)


Prevýšenie: +630 m / -1 525 m
Vzdialenosť: 20,2 km, 7 hod.
Teplota: ráno -5 °C, cez deň 10 °C
Účet v ubytovni v Upper High Campe: 1300 NPR (9,60 €)
Ráno odchádzam až okolo ôsmej, to už väčšina turistov smerujúcich do sedla okolo čajovne prešla, takže nepôjdem proti prúdu. Ale uvedomím si, že zbytočne - je už po sezóne a za celý včerajšok som stretol možno 10-15 turistov, viac nie. To je na tento okruh naozaj málo a žiadne zápchy, ako v sezóne, nevznikajú.
Neočakávam, že by dnešný deň bol turisticky nejako nadmerne uspokojujúci. Údolie medzi Thorung Phedi a Manangom je fádne, s nezaujímavými kopcami, nezaujímavou riekou a nezaujímavými osadami. Jedinou výnimkou je ranný pohľad na biele vrcholky Ganggapurny a Annapurny II a IV v diaľke, ktoré sa však zostupom do údolia schovajú.

Cestou si všímam platených vytláčačov bicyklov, ktorí sa do tejto úlohy pretransformovali z nosičov. V čajovni pod Thorung Phedi, kde spaľujú ihličnaté vetvičky namiesto vonných tyčiniek, si dávam čaj a mňamkavé nepálske kokosové keksy.
Idem rýchlo, a tak sa rozhodujem vynechať noc v Manangu a ísť priamo do údolia pod jazero Tilicho. Znamená to hneď za Yak Kharkou prejsť most, ktorý ma odvedie z hlavnej turistickej trasy smerom ku dedine Khangsar. Prichádzam k mostu ponad rieku Karche, ktorá odvodňuje celkom pekný bočný kuloár pod hrebeňom Chulu. Asi pol hodiny za ním by mal byť ten most na druhú stranu, preč z hlavnej trasy. Stretávam Nepálca na koni, ktorý mi ukazuje, že k tomu mostu musím odbočiť už teraz, nie až za mostom pod hrebeňom Chulu. Chvalabohu, inak by som vďaka skvelým nepálskym mapám strávil ďalšiu hodinu motaním hore-dole.

V Ledare sa ku mne pridáva pes a robí mi spoločnosť až za Yak Kharku. Stráca sa mi v okamihu, keď zbadá stádo modrých oviec pasúcich sa v kopci pár desiatok metrov od chodníka a považuje si za povinnosť ich rozohnať.
Musím obísť ostrý hrebeň nad sútokom riek Khangsar a Jharsang. Stúpam šikmým traverzom nahor a začínam tušiť, že dnešný deň asi nebude až taký neatraktívny, ako sa zdalo na začiatku. Začína sa otvárať údolie smerom k Manangu.

Olalalá! Vychádzam hore na ostré rebro, a som z toho výhľadu dosť vedľa. Na juhovýchode vidím všetko od Manangu a Bragy až po Pisang Peak, na západe sa týči 3,5 kilometra vysoká a vyše 15 kilometrov dlhá hradba annapurnského chrbátu. Začína vrcholom Ganggapurny (7 454 m), v strede je Khangsar Kang (7 485 m) a na konci Tilicho Peak (7 135 m). Medzi nimi kopec ďalších vrcholkov, chrbát v celej svojej dĺžke neklesne pod 6 600 metrov. To je teda pohľad, ktorý sa tak často nevidí. A trochu predbehnem - zajtra bude ešte krajší!
Západný koniec annapurnskej hradby - Grand Barrier s vrcholom Tilicho (7 135 m).

Ten výhľad je úplne neočakávaný, ostávam tu asi hodinu. Kopec, na ktorom stojím, je tmavý, ale neďaleko vidím pás hrubého bieleho štrku. Prebúdza sa vo mne sedemnásťročný pubertiak a skladám z nich meno frajerky. Aby bolo jasné, že sa sem musím, musím vrátiť ešte raz aj s ňou. A možno aj s naším malým šarkanom, keď trochu podrastie...
Cesta v traverze vysoko nad riekou Khangsar je fajn. Celé údolie až k jazeru Tilicho je plné pasienkov a zveri. Ráno a večer najmä vysokohorských blue sheep (modrých oviec), oficiálne po slovensky nahur modrý. Na rozdiel od normálnych oviec to je divoká zver, bližšia skôr kozám ako ovciam. Nepálska obdoba našich kamzíkov.
Niekde v polovici si zasa vyberám nesprávny chodník, a tak k dnešnému cieľu, Siri Kharke, prichádzam vo svahu asi o sto výškových metrov vyššie. Nejaká ubytovňa by síce mala byť aj na chodníku, po ktorom idem - povedal mi to turista, ktorého som cestou stretol - ale radšej to neriskujem a prepletám sa nízkym porastom po zvieracích chodníkoch nadol. Siri Kharka (4 080 m) nie je dedina ani osada, ale trojica ubytovní na ceste k Tilicho basecampu.
Keď som si doma spätne prezeral tracklog a hľadal chybu, našiel som ju - mal som začať schádzať pri opustenej dedine asi o jeden a pol kilometra späť. Ale ten chodník tam vôbec nebol vidieť, pamätám si celkom jasne, že som práve v tom mieste hľadal cestičku dolu zo svahu, lebo podľa výškomeru som bol príliš vysoko. Nabudúce budem vedieť, z opačného smeru je to orientačne oveľa jednoduchšie.

Ubytovne sú štandardné, akých sú plné turisticky frekventované diaľnice nepálskych trekov. A relatívne plné ľudí. V tejto sa stretáva celkom dobrá partia, poľská dvojica ukecanej Anny a tichého Macieja so sprievodcom Sonamom, ktorí prišli z okruhu okolo Manaslu, a dokonca aj jedna Slovenka - Veronika so sprievodcom aj nosičom, ktorí sa už vracajú od jazera dole. Plus dvojica Kórejčanov, ktorí si neustále doberajú svojho nepálskeho sprievodcu a sršia ponukami na výmenu. Napríklad za termosku čaju. Ale zdá sa, že sprievodcovi to nevadí a robí si z nich srandu tiež. Na ich vzájomnom doťahovaní sa pri piecke bavíme všetci.

Jednoducho, príjemný večer.


Siri Kharka - Tilicho Tal (5 150 m) - Siri Kharka


Prevýšenie: +1 810 m / -1 810 m
Vzdialenosť: 27,8 km, 11:30 hod.
Teplota: ráno 3 °C, cez deň -8 až +5 °C
Účet v ubytovni v Siri Kharke: 1300 NPR (9,60 €)
Vyrážam ráno o pol siedmej v spoločnosti Poliakov Anny a Macieja a ich nepálskeho sprievodcu Sonama. Ale idú naľahko a ja mám plný bágel, čoskoro mi utekajú. Najmä, keď si fotím krvavý východ slnka, krásny cirokumulus, ktorý mi pripomína obriu plošticu. Ostrý špic Khangsar Kangu (7 485 m) sa pre účely fotografovania oblieka do rôzne nasvetlených oblakov, nedá sa mu odolať. Spolu s oblakmi sa mení farba v celom údolí.
Nad Pisang Peakom na juhozápade sa objavujú kreatívne mraky. Až pri prezeraní fotografií doma na počítači som si všimol dúhový efekt na okraji, ktorý varuje pred prebiehajúcou zmenou počasia - silným vetrom najmä vo vyšších polohách a zimou. 
Chodník mierne stúpa, onedlho prechádzam okolo osamotenej ubytovne k zavesenému mostu. Do zárezu nad ním práve kráča Maciej.
Po asi hodine chôdze po zvlnenej vrstevnici vidím pred sebou prvý ťahák dnešného dňa - svah zo zosuvu pôdy, v mapách aj na tabuliach výstražne označený ako landslide area.
Prepletám sa pomedzi krásne vežičky z pieskovcových zlepencov vymytých vodou, medzi ktorými sú vratké a hlboké štrkové svahy. Pri každom kroku sa snažia pod nohou ujsť a zviezť človeka až na dno údolia o tristo metrov nižšie. Je to trochu nebezpečné, ale skutočná hrozba sa skrýva vo veľkých balvanoch, ktoré sa zosúvajú zvrchu a môžu trafiť človeka na chodníku. Preto treba mať jedno oko na cestičke a druhým pozerať nad seba. Ja som bol, našťastie, od tejto zábavky oslobodený, oblasť absolvujem bez náznaku čohokoľvek nebezpečného.
O pol deviatej prechádzam cez Tilicho basecamp, čo sú tri ubytovne v údolí obklopenom pásmi vysokých hrebeňov. Hneď za nimi začína makačka, chodník prudko stúpa, po asi dvesto výškových metroch sa mení na šikmý traverz. Je dosť v pohode, stúpanie je rovnomerné, žiadne vylomeniny nahor a nadol, ako pri okruhu okolo Dhaulágirí. A výhľady su parádne, najmä na Grand Barrier, múr kopcov na severe, za ktorými sa skrýva Annapurna. Pri pohľade naspäť sa vpravo dokonca objaví osemtisícovka Manaslu!
Pred prvým malým jazierkom stretávam vracajúcich sa Poliakov. Maciej ma varuje pred silným nepríjemným vetrom, ktorý pri jazere fúka. Dokonca kvôli nemu ani nevliezol do vody, a to si špeciálne pre túto príležitosť bral do hôr plavky... Ešte mi urobí fešácky portrét (z čoho vyplýva, že tá fotka nižšie je jeho), zhadzujem ruksak a obliekam si teplejšie veci. Teplomer ukazuje -5 °C, čo je tak akurát, ale za tým hnedým pahorkom za mnou, pri veľkom jazere, je to vraj kvôli vetru o dosť horšie.
Má pravdu. Prichádzam k čajovni, ktorá je však už týždeň zatvorená, a vietor je ozaj nepríjemný. Dá sa to vydržať, ale vietor putuje ponad vodu a nesie so sebou ľadové čiastočky, sneh a prach. Výhľad na polozamrznuté jazero je parádny, pred čajovňou je dokonca postavená aj lavička. To sa v Nepále tak často nevidí.
V závetrí za čajovňou si pod bundou uvarím vyprosťovák, indonézsku polievku Travellunch. Sily budem proti tomu vetru potrebovať. Hádžem batoh na chrbát a mierim doprava poza čajovňu. V údolí za ostrým hrebeňom na severnej strane jazera vedie cestička ku sedlám. Trochu ma však zneisťuje pohľad na rozfúkaný pás zvíreného prachu a snehu. Tiahne sa od spodného sedla Mesokanto La na protiľahlom brehu krížom cez zamrznutú časť jazera až k horizontu za skalným hrebeňom na severozápade.
Len pár desiatok metrov za čajovňou zastihne prvý naozaj silný poryv aj mňa. Ak si dobre pamätám topológiu okolia jazera z máp a z Google Earth, hrebeň pri severnom brehu jazera by mohol fungovať ako závetrie. Čím viac sa k nemu blížim, tým viac o tom pochybujem. Vietor je stále silnejší a turbulentnejší. Až sa nakoniec dostávam do poryvov, pri ktorých je chôdza nemožná, ale trvajú tak do minúty, potom je ďalších pár minút pauza a fúka bežný vysokohorský vietor.
Pri jednom z prítokov jazera za high campom nachádzam dieru v ľade, ktorú vysekala Talianka, čo som ju stretol v Jomosome. V duchu jej ďakujem a napĺňam fľaše doplna, keby som už ďalšiu dieru nenašiel. Ruksak mi tak pekne priberie na váhe.

Prichádzam k ústiu údolia za hrebeňom, ktorým som chcel ísť. Ale odtiaľto vidím, že hlavná časť vzdušného prúdu prechádza práve cez neho. Vietor je ešte horší! Prestávky medzi poryvmi zmizli a pridali sa skutočne tvrdé nárazy. Vietor pri jazere bol len taký chudobný príbuzný, na ktorého už nezostalo dosť sily.

Stále sa snažím bojovať, dúfajúc, že v kempe za hrebeňom to bude lepšie. Otáčam sa chrbtom k jednému z poryvov, proti ktorému sa nedá kráčať, keď to nad hrebeňom Grand Barrier juhozápadne odo mňa uvidím - oblak, ktorý mi nedáva žiadnu nádej na zlepšenie. Toto je on:
Ako mi vysvetľoval jeden nepálsky vysokohorský meteorológ, ktorého som stretol pred piatimi rokmi v Kagbeni, takéto sfarbenie na zadnej časti oblaku spôsobuje lom svetla na ľadových kryštálikoch. O tomto čase v Himalájach to je neklamný znak príchodu zimného počasia a znamená niekoľkodňový silný vietor vo vyšších polohách a ochladenie. Pričom silný vietor neznamená nič menej ako víchricu a niekoľkodňový znamená týždeň až dva, minimálne však tri dni. V kuse, bez prestávky. Takže zima prišla o desať dní skôr, ako tu býva zvykom.

No, keby som si lepšie všímal oblaky, studenú dúhu by som na ich okraji rozoznal už ráno... Pravda, kopec neklamných znakov o veternom počasí ma sprevádza už od včerajšieho poobedia - pár typických cirrusov, nejaký ten altocumulus lenticularis, rozfúkané hrebene a podobne, ale stále mi nenapadlo, že by mi to mohlo zabrániť prejsť cez sedlo.

Keďže terén je v pohode, a do bezpečného útočiska sa dokážem vrátiť za pár hodín, môžem si dovoliť trochu poľaviť v pozornosti. A dávam voľný priechod emóciám - kričím, plačem ako malé decko, nadávam. Trvá to vari päť minút, kým tú frustráciu dostávam zo seba. V priebehu piatich dní ma vietor už druhýkrát obral o zážitok! Mám dosť síl i vody, som perfektne najedený aj fyzicky pripravený, ale ja s tým sedlom nechcem bojovať, ja si ho chcem užiť a spoznať ho! Prečo mi to robí?
Nie je to síce ani zďaleka tak zlý vietor, aký fúkal v sedle Thapa, dokonca by sa dalo nájsť aspoň čiastočné závetrie a prespať v stane... Ale necítim tú radosť a pohodu, kvôli ktorej do hôr chodím, som plný frustrácie. Vôbec si to neužívam. Som síce ten typ turistu, ktorý je schopný bojovať s počasím len preto, aby dosiahol cieľ, ale celá táto oblasť je tak pekná a motivujúca, že sa sám pred sebou hanbím, keď na to vôbec myslím.

Nakoniec sa trochu upokojím, veď sú to hory a takýto „neúspech“ je len o dôvod viac, aby som sa sem vrátil a prešiel si to ešte raz. Ale mám v sebe toľko energie, že ma ide rozdrapiť, potrebujem to niekde vybiť. Tak sa napriek pokročilému poobediu a vedomiu, že ma to fyzicky odrovná, rozhodujem vrátiť až do Siri Kharky, vediac, že ma tam čaká dobrá partia. Aj keď je to päťhodinová cesta a mne zostávajú necelé tri hodiny svetla.
Cestou naspäť stretávam kopec miestnych modrých oviec. Naozaj ich je veľa, idem proti vetru, takže sa často dostávam na dva-tri metre od stáda. To potom splašene uteká v sprievode zvukov, ktoré zasa vyplašia mňa, a tak sme vyplašení všetci svorne.
Dvadsať minút po západe slnka sa nad Pisang Peakom objavuje fialová obloha. Nevidím ju prvýkrát a vlastne by som na ten pohľad už mal byť zvyknutý, ale vždy to so mnou zamáva. Aj keď tá obloha tentoraz nie je fialová úplne celá, nado mnou má tradičnejšiu tmavomodrú farbu.
O šiestej prichádzam do Siri Kharky. A to som bol ešte o tretej hore pri jazere! Hodinu trval zostup do basecampu, dve hodiny zvlnená vrstevnica do Siri Kharky. Poháňala ma frustrácia z neúspechu, veľmi som to Mesokanto La chcel prejsť...

V ubytovni ma ako prvá zbadá Poľka Anna. Vyskočí, naleje do mňa horúci čaj, do ruky vrazí nejaký sladký keks, nech naberiem sily... Aj keď to vôbec nepotrebujem - som skôr naštvaný ako unavený - urobí mi naozaj dobre, že niekto so mnou súcití a tak nejako pozná, čo sa hore udialo. Medzičasom sa k nim pripojil aj ich kamarát z Poľska, Eliasz, tak všetci kecáme dlhšie, ako je v kraji zvykom.
Skvelá spoločnosť s exportnými úsmevmi v ubytovni v Siri Kharke - Poliaci Maciej a Anna. Vpravo ich kamarát Eliasz. Anne som sľúbil prirobiť kozy a Maciejovi ubrať brucho, tak sa teraz musím tváriť, že som tak urobil.


Siri Kharka - Pisang (3 280 m)


Prevýšenie: +235 m / -1 040 m
Vzdialenosť: 23,3 km, 7:20 hod.
Teplota: ráno -4 °C, cez deň 15 °C
Účet v ubytovniv Pisangu: 1200 NPR (9 €)
Ráno si doprajem dlhé raňajky a rozhodujem sa, čo ďalej. Prvá možnosť je ísť s Poliakmi cez Thorong La do Jomosomu a skúsiť stihnúť trek do basecampu Annapurny (ABC trek), druhá možnosť je rýchly ústup - zísť cez Manang a Chame do Besi Saharu, na začiatok annapurnského okruhu.

Vyhráva možnosť B. Najmä preto, že Thorong La je po skúsenosti s trekom ku jazeru Tilicho skutočne nezaujímavé a fádne sedlo, navyše sa dlhé pochody s veľkými prevýšeniami podpísali na morálke a naspäť sa mi ísť nechce. Ale hlavne chcem vidieť, ako novovybudovaná cesta okolo Annapúrn zmenila oblasť.

Nuž, zmenila ju veľmi. Až tak, že nabudúce, keď sem prídem, sa môžem s pokojným svedomím odviezť z Káthmandu až do Manangu pekne motorizovane. Z Káthmandu do Besi Saharu chodí autobus alebo mikrobus, stojí asi 400 rupií (3 €). Z Besi Saharu do Chame sa dá ísť terénnym autom, kodrcavá jazda smrti trvá vyše 6 hodín a stojí 2 000 rupií (15 €). No a nakoniec medzi Chame a Manangom jazdia motorky. Cenu na tejto trase neviem, za odvoz z Pisangu do Chame som zaplatil 2 500 rupií (18,50 €), trvalo to asi hodinu.
Premávka na hlavnej ceste je pomerne hustá, každých pár minút prejde okolo motorka alebo auto (podľa toho, v ktorej časti okruhu sa človek zrovna nachádza) a víri kúdoly prachu, ktoré sa do príjazdu ďalšieho motorizovaného presúvadla nestíhajú usadiť. Takže každý, kto sem prišiel za čerstvým horským vzduchom, má smolu.
Na okruhu je len pár vecí, ktoré zostali nezmenené. Napríklad impozantná stena nad Pisangom, Swargadwari Danda. Je to vyše 1,5 kilometra vysoká súvislá skalná stena. Nič podobné som inde nevidel, aj keď to nutne neznamená, že to naozaj neexistuje...
V Besi Sahare prespávam v hoteli Tilicho so skvelou reštauráciou a mizernou izbou. Opulentná večera a noc v hoteli ma stojí 1 270 rupií (9,40 €). Cesta lokálnym mikrobusom do Pokhary, ktorý ráno odchádza takmer priamo spred hotela, trvá 3,5 hodiny a stojí 500 rupií (3,70 €). A v Pokhare, mojom jedinom obľúbenom meste, ma čaká hotel s veľmi príjemnými domácimi a rovnako príjemnými výhľadmi zo strechy na celý masív Annapúrn.


km hod. nastúpané naklesané
27.11.2013 Muktinath - Upper High Camp (5 015 m) 11,9 7:00 1 690 m 370 m
28.11.2013 Upper High Camp - Siri Kharka (4 080 m) 20,2 7:00 630 m 1 525 m
29.11.2013 Siri Kharka - Tilicho Tal (5 150 m) a späť 27,8 11:30 1 810 m 1 810 m
30.11.2013 Siri Kharka - Pisang (3 280 m) 23,3 7:20 235 m 1 040 m
83,2 32:50 4 365 m 4 745 m

Musím povedať, že úsek od vyhliadky nad sútokom riek Khangsar a Jharsang až hore nad jazero je jeden z najkrajších a najemotívnejších úsekov, ktoré som v Nepále prešiel. Vlastne je to moje osobné číslo 2, hneď za údolím Khumbu pod Ama Dablamom - tá hora je jedinečná. Pokiaľ sa človek rozhodne pre annapurnský okruh, túto časť jednoducho nesmie vynechať. Je síce fyzicky únavná, predsalen sa ide z výšky okolo 3 500 metrov pri Manangu až po vyše 5 000 metrov pri jazere, na druhej strane je chodník rovnomerný a nijako zložitý. Za odmenu človek dostane nádherné výhľady na začiatku aj na konci údolia, na pasienky s jakmi a modrými ovcami, na hradbu Grand Barrier, nejakú tú Annapurnu, Pisang Peak a v neposlednom rade aj na najvyššie položené jazero na svete s jeho hlbokou modrou farbou. A prejde si krásnu oblasť zosuvu pôdy.

Po návrate do Káthmandú sa mi prihodí pár dosť neuveriteľných náhod. Prvý človek, ktorého hneď po vstupe do turistickej štvrti Thamelu stretávam, je kamarát Oleg. Rus, ktorého som spoznal pred troma rokmi na treku pod Everestom. Pred pár dňami sa vrátil spod Kančendžongy, pôvodne sme uvažovali, že tam pôjdeme spolu. Pár minút na to ma zastavuje Samir, známy taxikár, ktorý nás s Martinou viezol pred troma rokmi na Nargarkot a odvtedy pri dlhších cestách jazdíme väčšinou s ním. A večer pri dopĺňaní zásob v supermarkete stretávam Maroša, chalana, ktorý sa mi ozval tu na blogu, aby sme vyriešili pár vecí ohľadom jeho túry do EBC. Na druhý deň ráno tam odchádzal. Jednoducho, socializačný večer s pravdepodobnosťou tak 1:500 000. Že medzi desaťtisícmi ľudí v Thameli stretnem práve tých troch, ktorých poznám, je naozaj neuveriteľná náhoda.

Poznámky: Nepálske názvoslovie vychádza z najpoužívanejšieho anglického prepisu, aby si ho ktokoľvek vedel nájsť na mapách alebo internete. Takže namiesto správneho slovenského prepisu Tiličo alebo Čulu píšem Tilicho a Chulu.

Všetky ceny sú prerátané kurzom platným pre polovicu novembra 2013, 135 rupií za euro.

15 komentárov:

  1. Ahoj,

    v prvom rade klobuk dole pred tvojimi cestovatelskymi zazitkami :) Chcel by som sa ta opytat na radu. Koncom septembra planujeme s par kamaratmi navstivit Nepal a pocas navstevy stravit niekolko dni trekingom v horach. Po zvazeni nam asi najviac vychadza oblast Anapurny alebo Langtang. Na treking mame tak 7 dni, vedel by si nam odporucit nejaky pekny trek v jednej alebo druhej obasti? Uvazujeme nad base campom na Anapurne. Tiez si pisal pekny clanok o dokupeni vybavenia v miestnych shopoch v Kathmandu...je mozne si niektore oblecenie a vybavu aj zapozicat? Dakujem ti velmi pekne za rady.

    Stano

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj.

      Výbava sa požičať dá, ale nikdy som to nerobil, len viem, že pár ľudí si tak veci požičalo. Ale išlo skôr o VHT výbavu - výškové stany, mačky, cepíny atď. Určite ti poradia v akejkoľvek agentúre v Thameli, skús prípadne niekam napísať.

      Na konci septembra bude ešte koniec monzúnu, je dosť vysoká šanca, že chytíte poriadne zlieváky. Na 7 dní je asi vhodný skôr Langtang, je dobe dostupný z KTM a dajú sa tam urobiť aj kratšie okruhy. Ale nikdy som tam nebol, takže neporadím. Pri Annapurnách sa dá tiež niečo stihnúť, ale bude to buď drahé, alebo vystresované. Myslím, že ABC za 7 dní z KTM nestihnete, leda by ste boli naozaj dobrí turisti a nemali by ste problém s výškovou chorobou.

      1. Drahý variant: Lietadlom do Pokhary, odtiaľ lietadlom do Jomosomu. Autobusom do Muktinathu. To sú dva dni. Tretí deň aklimatizácia. Štvrtý prechod cez Thorong La do Ledaru alebo Yak Kharky. Piaty do Tilicho BC. Šiesty k jazeru Tilicho a naspäť do Ledaru. Siedmy prechod naspäť cez Thorong La, možno by ste stihli aj bus do Jomosomu, a ôsmy deň by ste leteli naspäť do Pohkary a okolo obeda do KTM, kde by ste boli poobede. Ak ste zdatní turisti alebo organizátori, viete to o deň skrátiť - buď spojiť prvé dva dni, alebo robiť dlhšie etapy. Thorong La môže byť zasnežené, a môže byť aj nepriechodné. Ale uvideli by ste aspoň Mustang a Muktinath.

      2. Lacný variant: minibus do Besi Sahar, odtiaľ offroadom (2000 NPR na osobu) do Chame. Na druhý deň motorkami do Manangu, trek do Tilicho BC alebo Siri Kharky. Tretí deň trek ku jazeru a naspäť do Siri Kharky, prípadne do Manangu. Štvrtý deň trek naspäť do Pisangu, nech si tú cestu, čo ste predtým išli motorkou, aj užijete. Piaty trek do Chame, odtiaľ offroadom do Besi Sahar. Šiesty alebo siedmy deň minibus do KTM. Neuvidíte síce Thorong La, ale Tilicho je o dosť krajšie (a odporúčam si trochu zájsť na ten briežok nad Manangom, ktorý popisujem vyššie na blogu) a je väčšia rezerva na výkyvy počasia.

      V oboch prípadoch si nie som istý schodnosťou toho úseku zosuvov pôdy medzi Siri Kharkou a Tilichom BC v dažďoch. Musíte sa popýtať miestnych, v každom prípade. Prívalové dažde dokážu zneprejazdniť aj cesty pre offroady.

      3. Ľahký variant: Trek na Poon Hill. Je to trek na štyri dni s návratom do Pokhary, popisujem to na dvoch miestach na blogu. Highpoint je vyhliadka Poon Hill vo výške asi 3200 m, takže nehrozí výšková choroba a trek je celkom ľahký, aj keď sa deň a pol stúpa po tuším 4000 schodoch. Ubytovní je po ceste dosť. Ale zasa si nie som istý výhľadom z Poon Hillu v období dažďov, možno aspoň nachvíľu sa vám niečo ráno otvorí. Vidno odtiaľ Dhaulágirí aj pár Annapúrn. Na druhej strane som si istý, že tento trek sa dá urobiť aj v monzúnovom období.

      Možno by sa dal urobiť aj krátky trek údolím Khumbu, spolu s Tilichom je to podľa mňa najkrajšia časť Nepálu. Prvý deň let do Lukly, trek do Monja. Druhý deň do Namche, výlet ku Everest View hotelu kvôli vyhliadke na Everest. Tretí deň trek do Tengboche, plus prehliadka kláštora. Štvrtý deň trek do Dingboche alebo Panboche. Je to síce iba cesta údolím, ale napravo je majestátny Ama Dablam, pred sebou vidíte Lhotse wall, Nuptse. Naozaj pekné hory, ubytovne sú všade po ceste a je možnosť sa kedykoľvek rýchlo vrátiť. Piaty deň naspäť do Namche. Šiesty do Lukly a siedmy let do KTM. Neistý odlet kvôli počasiu.

      No, veľmi som neporadil, on ten monzún naozaj dosť obmedzuje...

      Odstrániť
  2. Ahoj,

    Velka vdaka za tipy. Musime to zvazit a tych 7 dni mame rezervovanych iba na trek a cas prepravy z KTM do Pokhary alebo ineho miesta nastupu na trek je mimo spominanych 7 dni. Neviem ako je to presne s tym pocasim ale aj ty si mi potvrdil ze munzun konci v Septembri. Do Himalaji sa chystame bud 26.9 alebo potom o tyzden neskor 3.10 ale neviem ci ten tyzden v ohlade na pocasie zohra nejaku rolu :) ci? Turisti sme celkom zdatny a vyskova nemoc do 4500 mnm by nemala byt problem - minuly rok sme trekovali v Maroku v Atlase nad 4000 mnm a zvladli sme to bez vacsich problemov. Vedel by si nam dat este tip na tvoju oblubenu low-costovu letecku spolocnost smer DEL-KTM? :)

    Stano

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj.

      Aha, tak to by ste ten ABC trek možno aj stihli. Obyčajne sa tam ide cez Poon Hill, resp. Ghorepani. Ale bude to stres.

      Inak mňa raz monzún v oblasti Annapúrn chytil aj pár dní na konci októbra. Jednoducho, čím neskôr pôjdete, tým máte väčšiu šancu na dobré počasie. Ale vieš, ako je to s počasím - môže sa stať, že v septembri bude fajn a v októbri sa úplne zblázni.

      Z DEL to KTM je vo všeobecnosti najobľúbenejšia Jet Airways, resp. jej lowcost dcéra JetLite. Oni vám síce budú tie lety posúvať ešte ráno, takže z DEL odletíte trebárs o desiatej namiesto o siedmej, ale väčšinou to je kvôli odmietaniu letov v KTM kvôli raňajšej hmle. Vyhýbať sa treba Nepal Airlines, tí radi rušia lety a je okolo toho dosť stres.

      Odstrániť
    2. Ahoj,

      Este raz vdaka. Po zvazeni aj tvojich rad sme sa rozhodli ze posununieme navstevu Nepalu co najneskor v Oktobri. Vybrali sme si oblast Langtang ktora nam vysla napristupnejsia a ako najlepsia moznost z pohladu casu/dostupnosti/ceny/pritazlivosti. Langtang Valley Trek by sme chceli ukoncit vystupom na Tsergo Ri alebo nejakeho jeho suseda podla sil a ako sa budeme citit :) Zatial za celu partiu dakujem a v pripade uspesnej cesty ti mozem napisat ako bolo v Langtangu, ktory si este nenavstivil.

      Stano

      Odstrániť
    3. Ahoj.

      To by som bol naozaj rád, keby si sa mi potom ozval. Do Langtangu sa tiež chystám, veľa dostupných informácií nie je...

      Nech vám ten trek vyjde.

      Odstrániť
    4. Ahoj wawrik,

      Trip sme uspesne absolvovali a Langtang trek sme si paradne uzili. Nastastie sme sa stihli vratit este pred nestastnymi udalostami ktore nastali nedavno. Ak by si potreboval blizsie informacie tak ti rad odpoviem na tvoje otazky ;)

      Stano

      Odstrániť
    5. Ahoj.

      Mňa zaujíma celý trek :-) Prípadne, ak si z BA, by sme sa mohli stretnúť a porozprávaš... Budeš z toho písať nejaký cestopis alebo dáš na net fotky?

      Odstrániť
  3. Ahoj,

    Prepac ze reagujem troska neskor...z BA nie som takze asi sa nestretneme...z treku cestopis pisat nejdem na to moc nie som ale fotky nejake mozes kuknut tu na tomto linku

    https://www.facebook.com/stanislav.caso/media_set?set=a.10205141568888554.1073741831.1524588108&type=1&l=70d5642730

    ... co sa tyka treku samotneho tak mam ho cely zaznameny aj v GPS a ak mas Garmin BaseCamp tak ho tam najdes uploadnuty ako Garmin Adventure ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ahoj chtela bych se zeptat, zda se tento ctyrdenni trek da absolvovat bez stanu, tj. zda clovek najde v pohode místo v nejake ubytovne a zda jde tento 4denni trek absolvovat v pohode bez GPS, pouze s mapou? Predem moc dekuju. Verca

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Áno, sám som to tak prešiel. Popisujem v cestopise.

      Odstrániť
    2. Ahoj, ano, na kazdej zastavke je vela moznosti ako sa ubytovat ... co sa tyka GPS tak nie je potrebne

      Odstrániť
  5. mal si vopred stiahnuty daky tracklog k prechodu od Tilicho do Jomsomu? Sialene tazko sa nieco solidne hlada :/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj.

      Jo, nejaké som mal, pár sa ich nájsť dá. Podstatné je rozhodnúť sa pre správne sedlo a trafiť ho. Potom by to už bolo relatívne (!) jednoduché, keďže som mal ísť zo sedla dolu a mal by som nadhľad.

      Odstrániť
    2. dik, dake nesuvisle body som nasiel, anyway ak by si mal nieco ulozene, nepoviem nie :) (zahradnik.m@gmail.com) Pozeram, ze ten prechod moze byt hard, uvidime na mieste.

      Odstrániť